máj 022023
 

Čaro nechceného chcelo, aby som bol prvýkrát vo svojej už 30-ročnej učiteľskej kariére na table. Akosi to tak vypálilo, že som sa v novembri, pri prechode na novú školu, stal triednym deviatakom a bolo treba sa odfotografovať na moje prvé a asi aj posledné tablo.

Žiaci sa zhodli na tričkách, ale ja som si spomenul na svoju pohorelskú košeľu od tetky Krupovej, ktorej muža hora vzala a ja som jej ho postavou veľmi pripomínal, nuž a svadobná košeľa po ňom ostala nakoniec mne. Je mi trochu veľká, skoro storočná a mne zakaždým pripomenie moje veselé učiteľské začiatky v Pohorelej a Lukáša, ktorý bežne do školy chodil v kroji a dokonca si zo starej vyradenej žinenky ušil sám aj pastiersku kapsu… Pokračovať v čítaní »

okt 312021
 

Jeseň 2019. Konečne som našiel odvahu a po dlhých 21 rokoch zmenil pôsobisko. Dlho som nad tým uvažoval, zvažoval PRE a PROTI, zámysel odísť prehadzoval v dlaniach ako horúci zemiak, roky veril, že sa môže inde aj lepšie dariť, ak vám na práci záleží, no a nakoniec som sa v pude sebazáchovy rozhodol odísť, hoci nie najbližšie – priamo do Zvolena, zamenil takzvané istoty za neistú budúcnosť a nové prostredie… Pokračovať v čítaní »

júl 232012
 
Vivi

– Máš návštevu, čaká ťa hore na chodbe, – hovorí mi ktosi pred zborovňou.
Koniec školského roka, roboty vyše hlavy, kto už len teraz čo môže chcieť? Vzápätí beriem schody po dvoch a vidím pred sebou staršiu pani a pána, mne neznámych ľudí…

Pokračovať v čítaní »

nov 222010
 
Sokoliari

Keď som kedysi na vysokej škole čítal stohy detských knižiek na skúšku z detskej literatúry, upozornil nás náš učiteľ, modrokamenský spisovateľ p. Ján Fekete, aj na knihu Jozefa Cígera Hronského Sokoliar Tomáš, ktorá mala ako jedna z mála kníh tému pochádzajúcu z nášho kraja, z Modrého Kameňa. Medzi týmto príbehom a návštevou sokoliarov v našej škole je istá súvislosť…
Pokračovať v čítaní »