a.pierog

nov 192023
 

Keď zacítim vôňu pečených gaštanov…

Hoci my doma sme ich piekli málokedy. Zväčša sa varili a čistili, t.j. zbavovali nielen vrchnej, tvrdej šupky, ale aj tej jemnej, pod ňou. Nekonečne nekonečná robota, moja mama i otec sa jej ale nebáli (aj my deti sme museli pomáhať) a gaštanová plnka, známejšia ako gaštanové pyré, do rôznych koláčov na našom stole na jeseň nikdy nechýbala…

Článok pôvodne vydaný 14. 10. 2008, ale bez obrázkov, teraz doplnený aj o aktuálne informácie.
Pokračovať v čítaní »

nov 142023
 

Novelu s takýmto názvom som čítal kedysi od Turgeneva. Prvý nápor túžby milovať a byť milovaný zahratý do autu, prestrihnutý, nenaplnený. V slabej chvíľke som porozprával svojim žiakom môj príbeh prvej lásky, s oveľa tragickejším koncom. Keď už je to vonku, dám to i sem… Pokračovať v čítaní »

okt 312023
 

Vedľa mojej záhrady je 4-árová parcela, o ktorú sa roky nik nestará. Raz-dvakrát za rok ju kosím, aby nezarástla krovinami a pred tromi rokmi som ku kolíkom posadil marhule. Bolo ale leto, sucho, ujalo sa ich len zopár. Tento rok som sa rozhodol doplniť výpadky a zvyšok pozemku dosadiť slivkami, ktorým sa tu celkom darí. Za hodinku som mal hotovo… Pokračovať v čítaní »

okt 232023
 

Koniec školského roka. Najviac práce. Stihnúť to i ono, nezabudnúť na hento alebo tamtoho, najmä keď máte na starosti deviatakov končiacich základnú školu a po nesmierne vyčerpávajúcich mesiacoch na novom pôsobisku, kedy sa stal zo mňa ešte aj odborník na matiku, túžil som už iba po prázdninách. Jednoducho priveľa siločiar v mojom silovom poli, človek by najradšej ušiel na Mesiac. 🙁

Preto som s veľkou nevôľou zaregistroval termín záverečného koncertu mojej dcéry na ZUŠ-ke v Balogu nad Ipľom a frfľal už mesiac pred ním: „Prečo to dali na posledný týždeň?!!!“ Totálne vyčerpaný zaspávam na stoličke, viečka mi padajú i pri vystúpení vlastného potomka, keď tu zrazu…

Pokračovať v čítaní »

máj 022023
 

Čaro nechceného chcelo, aby som bol prvýkrát vo svojej už 30-ročnej učiteľskej kariére na table. Akosi to tak vypálilo, že som sa v novembri, pri prechode na novú školu, stal triednym deviatakom a bolo treba sa odfotografovať na moje prvé a asi aj posledné tablo.

Žiaci sa zhodli na tričkách, ale ja som si spomenul na svoju pohorelskú košeľu od tetky Krupovej, ktorej muža hora vzala a ja som jej ho postavou veľmi pripomínal, nuž a svadobná košeľa po ňom ostala nakoniec mne. Je mi trochu veľká, skoro storočná a mne zakaždým pripomenie moje veselé učiteľské začiatky v Pohorelej a Lukáša, ktorý bežne do školy chodil v kroji a dokonca si zo starej vyradenej žinenky ušil sám aj pastiersku kapsu… Pokračovať v čítaní »

feb 212023
 

Mám novú hračku. Zatiaľ virtuálnu, ale snáď sa ako učiteľ dočkám aj reálnej. Je maličká, ale dokáže veľa. Bez reptania plní príkazy a nemá skoro žiadne požiadavky. Manželka nie je správnou odpoveďou. Volá sa totiž Micro:bit a je hračkou pre náročnejších. Dá sa programovať a ak sa to podarí, bude aj na našej škole…

Pokračovať v čítaní »

WC

aug 052022
 

Bolože to radosti, keď sme konečne kdesi pred Vácom nabehli na diaľnicu M2 a na tachometri sa začali objavovať cifry vyššie stovky. Nedeľné ráno, premávka riedulinká, jacháme v radostnom očakávaní s vetrom o pretek do Chorvátska. Pomaly si zvykám na diaľnicu a naša dvojlitrová Octavia natešene chrumká kilometrík za kilometríkom. Len akýsi kvílivý zvuk ozývajúci sa od kolies nahlodáva moju sebadôveru. Kdesi zastaneme, vravím žene, ktorá ten zvuk znepokojená počúva tiež. A ja potrebujem ísť na WC, vraví mi dcéra spoza uší. Zastali sme teda na akejsi pumpe mne nič nehovoriacej značky…

Pokračovať v čítaní »