Pastierska kapsa

Čaro nechceného chcelo, aby som bol prvýkrát vo svojej už 30-ročnej učiteľskej kariére na table. Akosi to tak vypálilo, že som sa v novembri, pri prechode na novú školu, stal triednym deviatakom a bolo treba sa odfotografovať na moje prvé a asi aj posledné tablo.

Žiaci sa zhodli na tričkách, ale ja som si spomenul na svoju pohorelskú košeľu od tetky Krupovej, ktorej muža hora vzala a ja som jej ho postavou veľmi pripomínal, nuž a svadobná košeľa po ňom ostala nakoniec mne. Je mi trochu veľká, skoro storočná a mne zakaždým pripomenie moje veselé učiteľské začiatky v Pohorelej a Lukáša, ktorý bežne do školy chodil v kroji a dokonca si zo starej vyradenej žinenky ušil sám aj pastiersku kapsu…

---

Nuž začal som si obzerať, čo sa ponúka na Bazoši či Bazári, ale hotové kapsy sa mi nepáčili a aj cena začínala 150,- eurami. Priveľa.

Náhodou a už ani neviem ako, som sa dostal k stránkam ÚĽUV-u a jeho ponuke kurzov ľudovo-umeleckej výroby. Čuduj sa svete, v Bystrickom stredisku ponúkali práve kurz šitia pastierskej kapsy v cene 140,- eur. Taká kapsa, Lukášovská, aká tam bola na ukážku nafotená, sa mi hneď zapáčila, teda som sa prihlásil a zaplatil.

Kurz začínal už v piatok 28. apríla, zobral som si teda dovolenku a ráno trielil do Bystrice. Pracovali sme pod vedením nášho pána majstra Janka Ihnáta od desiatej do pol siedmej večer a v sobotu začali už o ôsmej a ťahali až do štvrtej poobede. Boli to síce namáhavé dva dni plné práce, ale s takou radosťou som už dávno nič nerobil. Badať to i na výsledku – to srdiečko tam nie je len tak…

Ale i ťarcha zodpovednosti ma gniavila, žiakom som predsa povedal, kam idem a že im ju hotovú i ukážem, ale ako sa objavím pred Barborkou s kapsou – nepodarkom? Nemysliteľné!!! Napriek tomu má tri chyby, ale hoci som ju už niekoľkým ľuďom ukazoval, len Ľubo dokázal jednu nájsť, aj to len tak skusmo.

SKROMNÝ ZÁVER

Keď som sa objavil doma, ukázal kapsu a spomenul dcére, že v Úľuv-e majú aj prázdninové tvorivé dielne pre žiakov, hneď chcela ísť. A asi jej to aj doprajem. No a ja už mám v pláne nákup materiálu a nástrojov v RemaM-e a výrobu puzdier na nôž a na moju novú valaštičku, Takto vystrojený už môžem ísť pásť ovečky na salaš nad Plachtince, čo mi sľúbila kolegyňa Zuzka…