Vraj mladá generácia nemá podľa prieskumov chuť žiť na Slovensku. Nečudo, slovo vlasť už skoro nikde nepočuť…
Hodina vlastivedy. Tematický celok Môj rodný kraj a čo sa v ňom deje, téma Domov. Niektorí si nepriniesli báseň o našej vlasti, čo s tým, ešte uvidíme…
Čítame báseň o vlasti z učebnice, vysvetľujeme si, prečo je pod obrázkom práve Bratislavský hrad, prečo je Bratislava naším hlavným mestom, že tam sídlia náš prezident, vláda i parlament.
Mirko si spomenul, že videl aj palác, v ktorom býva pán prezident.
– A pustili ťa aj dnu? – pýtam sa ho.
– Nie, bol som iba vonku, – vraví sklamane.
– Keď tam bol môj syn, jeho dnu pustili a mohol sa tam aj poobzerať. Veľmi sa mu tam páčilo… Možno raz bude aj prezidentom, – vravím s úsmevom.
Pracujeme s cvičeniami pod obrázkom:
– Je Poliak cudzincom na Slovensku? – pýtam sa detí.
Reakcie sú rozpačité, dávam hlasovať. Pár detí sa pomýlilo. Nečudo, Poliaka nevideli ani na obrázku.
– Je Poliak cudzincom v Poľsku? – to už zneisteli všetci, ruky sa vyťahujú pomaly, ako muchy z cmaru, a aj tak väčšina odpovedala chybne.
– Čo??? A kde by bol doma, ak nie v Poľsku? – pýtam sa ich so smiechom.
Napätie sa uvoľnilo, otvárame zošity, lebo ďalšia úloha je písomná:
– Napíš, ktoré krajiny si navštívil/-a, – čítam zadanie. – Ja budem písať za seba, ty si vyber, čo sa ti hodí a ostatné dopíšeme neskôr.
Začínam písať: Navštívil/-a som Maďarsko,…
– Tam ste boli asi všetci, však? – pýtam sa žiakov.
Deti dvíhajú ruky, kričia, že boli.
… Česko, Rakúsko, Poľsko,… píšeme ďalej.
– Ja som bol aj v Moskve u Dominiky, – kričí Mirko.
– Ale Moskva je mesto, hlavné mesto Ruska. Musíš napísať Rusko.
– A kde je to Rusko? – nedá Mirkovi pokoj.
– To je najväčšia a najbohatšia krajina na svete, preto jej iné krajiny závidia. Tu vidíme iba jeho menšiu časť, ktorá sa nachádza v Európe. Celé by bolo ešte asi trikrát väčšie, – ukazujem Rusko paličkou na obrovskej nástennej mape Európy z roku 1952, pamiatke od môjho otca.
– Jéééj! Fíha! – znejú triedou obdivné výkriky a zraky spolužiakov sa upierajú závistlivo na Mirka.
Rusko pripisujem na tabuľu.
– Ja som bola vo Francúzsku, – kričí Saša.
– Tak napíšeme aj Francúzsko…
Konečne sme to dopísali, skontrolovali a môžeme spraviť poslednú úlohu:
– Deti, máte napísať, kde by ste chceli žiť.
Píšu do zošitov: Chcel/-a by som žiť v…
A teraz sa všetci začali predháňať, v tom, čo popísali. Jeden si zvolil Česko, iný Francúzsko, Rusko, Anglicko a spomenulo sa aj Maďarsko.
– A teraz vám napíšem, kde chcem žiť ja, – a zobral som so smiechom do ruky písadlo.
Na tabuľu som škrtol v a veľkými písmenami pripísal: NA SLOVENSKU!!!
– Veď som tu vyrástol, mám tu priateľov, poznám tu každý strom a každý strom pozná mňa, TU som doma, tu sa trápili moji predkovia a tu sa trápim aj ja, a tak to má predsa byť! – vravím so smiechom.
To, čo sa strhlo v triede, ťažko opísať. Všetci kričali, jačali, vyskakovali zo svojich miest.
– Aj ja si to dám!!! Aj ja som to chcel napísať! – prekrikujú sa jeden cez druhého.
– Neklam, ty si si napísal Francúzsko a ty chceš žiť v Čechách! Vy ste mi teda pekní Slováci!!! Veď tam všade by ste boli iba cudzinci!
A výsledok? To Slovensko si tam dopísali všetci!
Tie otázky boli naozaj zaujímavo radené, čo poviete?
Foto:
http://www.spolocnezaslovensko.sk/banners/szs.gif
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.