Čaro nechceného chcelo, aby som bol prvýkrát vo svojej už 30-ročnej učiteľskej kariére na table. Akosi to tak vypálilo, že som sa v novembri, pri prechode na novú školu, stal triednym deviatakom a bolo treba sa odfotografovať na moje prvé a asi aj posledné tablo.
Žiaci sa zhodli na tričkách, ale ja som si spomenul na svoju pohorelskú košeľu od tetky Krupovej, ktorej muža hora vzala a ja som jej ho postavou veľmi pripomínal, nuž a svadobná košeľa po ňom ostala nakoniec mne. Je mi trochu veľká, skoro storočná a mne zakaždým pripomenie moje veselé učiteľské začiatky v Pohorelej a Lukáša, ktorý bežne do školy chodil v kroji a dokonca si zo starej vyradenej žinenky ušil sám aj pastiersku kapsu… Pokračovať v čítaní »
