Od jesene roku 2014 som učil fyziku na druhom stupni našej školy, t.j. šiestakov až deviatakov. V siedmom ročníku sme mali zaujímavú tému – meranie niektorých fyzikálnych veličín vlastnoručne zhotovenými prístrojmi vonku v prírode. Pred vyučovaním a cez víkend chodili so mnou žiaci (dobrovoľne!) odčitovať údaje – smer a rýchlosť vetra, vlhkosť a teplotu vzduchu a množstvo zrážok. Jedine tlak vzduchu bol kvôli vode používanej v barometri meraný v triede. Robili sme to pod cintorínom vedľa školy. Následne sme naše merania porovnávali s predpoveďami počasia na týždeň dopredu. Prvé merania prebiehali koncom zimy v r. 2015. Mali sme na to dostatok času, fyziku sme mali dvakrát do týždňa. O rok neskôr mi práve u siedmakov znížili úväzok na jednu hodinu a hoci snaha bola, už to bol len odlesk zašlej slávy… Pokračovať v čítaní »
