Vedľa našich štyroch parciel bývalej záhradkárskej osady Lesanka je už niekoľko rokov ticho. Pozemok sused asi odpredal obci, ale nikto sa oň ani len neobzrie, nuž začal zarastať kadejakou šípinou. Keď som videl, ako rýchlo také opustené parcely dokáže pohltiť mladý les, škrelo ma, že takú divočinu budem mať v susedstve. Koľko takých parciel tu už je! Darmo, vidiek pustne, dožíva. Keď som zjari pri chodníku zakopol o mladý dub, otázka začala byť skutočne aktuálna – Čo s tým? Pokračovať v čítaní »
Rád vymýšľam niečo nové. Čo myseľ vyprodukuje a ruky vytvoria, to človeka istým spôsobom definuje. Ja sa často realizujem v mojej záhrade pod Zabukovinou, čo je druhý najvyšší kopec v našom okrese, tam to, na rozdiel od školy, nemá také rizikové dôsledky. Niektorí mi tu preto ani na meno nevedia prísť – vraj Mičurin. Ale ja to beriem s úsmevom a pokladám za poklonu.
Koncom mája pomáham kamarátovi so stavbou plota v záhrade. Po robote, s grilovanou klobáskou v ruke, sa reč stočila na jeho obľúbenú tému o zdravej strave. Obedy v podnikovej stravovni máva po dohode čisto mäsovo-zeleninové, bez príloh, čo mnohí nechápu. Pochvaľuje si, ako dobre sa cíti. Spomínal príhodu, kedy sa lekár nevedel vynačudovať, že vyše päťdesiatročný chlap, a netrpí žiadnou vážnejšou chorobou. Vtedy som aj ja spomenul podobný zážitok a spolu s jeho sestrou sme sa na tom výborne zabávali…
Pokračovať v čítaní »
Dnes sú tomu práve dva týždne, ako nás zima opustila…
30. marec 2009, Hrušov. Doobedu sneží, miestami mrholí, fúka už desať dní nepríjemný severný, občas aj severozápadný vietor, teplota kolíše okolo nuly, v noci mrzne. Kedy sa to konečne skončí?