Vám naozaj nič nie je?

Koncom mája pomáham kamarátovi so stavbou plota v záhrade. Po robote, s grilovanou klobáskou v ruke, sa reč stočila na jeho obľúbenú tému o zdravej strave. Obedy v podnikovej stravovni máva po dohode čisto mäsovo-zeleninové, bez príloh, čo mnohí nechápu. Pochvaľuje si, ako dobre sa cíti. Spomínal príhodu, kedy sa lekár nevedel vynačudovať, že vyše päťdesiatročný chlap, a netrpí žiadnou vážnejšou chorobou. Vtedy som aj ja spomenul podobný zážitok a spolu s jeho sestrou sme sa na tom výborne zabávali…

9. apríl 2018.
Príjemný jarný deň plný slnka. Do školy prišla návšteva – starší dôstojný pán s asistentkou. V školskej knižnici, kde už stálo pripravené lôžko, si rozložili pomôcky a postupne, kto z učiteľov ako mohol, nás začali skúmať. Ja som mal druhú hodinu voľno a o deviatej som už ako prvý ležal na posteli a čakal, čo sa bude diať. Na stole pri mne rozložený počítač a nenápadný prístroj pripomínajúci elektrický tlakomer. TensioMed, čítam názov chránenej značky. Ešte nejaký problém s pripojením tlačiarne a už mi navliekali na ruku nafukovaciu podušku. Dozvedel som sa ešte, že vyšetrenie má odhaliť, či netrpím arteriosklerózou a výsledkom bude odhadovaný vek mojich tepien. Dozviem sa teda, či ma v krátkom čase nezabije infarkt alebo neraní mŕtvica. Po krátkom vyšetrení a vytlačení výsledkov sme si presne o 9. hodine a 11. minúte s veľmi príjemným pánom sadli do kúta v opačnom konci miestnosti.

– Vaša hodnota BMI indexu je v norme, možno by bolo dobré trochu schudnúť. Beriete nejaké lieky? – znela prvá otázka.
– Nie, len občas nejaké vitamíny, najmä v zime a teraz na jar.
– Nič viac?
– Nič.
– Trpíte nejakou chorobou? Cukrovka, vysoký krvný tlak…
– Nie, nie som chorý. Občas ma trápi stres, ale nie je to vina mojich žiakov, s tými som vždy dobre vychádzal.
– Tak možno nejaké iné ťažkosti, skúste si spomenúť.
– Naozaj si na nič nespomínam…
– Vám naozaj nič nie je? – neveriacky si ma prezerá dvojo očí spoza okuliarov.
– Naozaj, cítim sa výborne…
Dalo mu dosť námahy pochopiť, že po päťdesiatke nemusím chodiť po lekároch a využívať „výhody“ nášho zdravotného systému. Videl som, že mi veľmi neverí.
Začali sme rozoberať jednotlivé namerané veličiny. Výsledky každého merania ho čoraz väčšmi prekvapovali. Keď mi na konci nášho posedenia vyrátal vek mojich tepien, úprimne mi zagratuloval.

27 rokov!
Moje tepny sú skoro o polovicu mladšie ako ja!

Neskôr som o tom popremýšľal. Nešetrím sa. Najmä v záhrade – žonglujem s vedrami pri polievaní, fúrikujem, kosím, rýľujem, pílim, rúbem, vláčim. Ak prirátam aj obľubu cesnaku a občasné vynechávanie večerí, nečudujem sa. Čudovať sa môžu len tí, čo na dedine nežijú.
Keď vidím po Krtíši bezcieľne pobehujúcich ľudí po chodníkoch alebo iných, ktorí neužitočne nadrapujú činky po posilovniach, mrzí ma to plytvanie energiou. O úžitku tu ťažko hovoriť. A ak, tak len o úžitku pre seba. Aj to je prejav dnešných pomýlených čias, kedy každý žije len pre seba a svoj prospech, egoisticky. Iní a iné už pomaly nikoho nezaujíma. Stav spoločnosti a čoraz viac aj prírody okolo nás tomu zodpovedá. Ja sa tou svojou námahou aspoň snažím vylepšiť ten kúsok Zeme, ktorý s láskou ku všetkému, čo tam žije, rastie a mohutnie, opatrujem, hoci v naozaj tvrdých podmienkach prebiehajúcich klimatických zmien a na skale. A ak sa aj dočkám nejakých tých jabĺčok či mrkvičiek, sú len v periférii môjho videnia, akýmsi všimným.

Pre zaujímavosť
Väčšine kolegýň vyšli nepriaznivé výsledky, keď nebol zvláštnosťou ani skoro dvojnásobne vyšší vek ich tepien oproti ich skutočnému fyziologickému veku! Veru, poniektoré to veľmi dlho rozdýchavali…

FOTO:
https://zlavomat.sgcdn.cz/images/t/660/27/28/2728411-992dda.jpg