Na vyznamenania je môj život dosť skúpy. Ani ako žiak som nebýval vyznamenaný, preto ma to sobotňajšie vyznamenanie v krtíšskom Kauflande o to viac potešilo…
Kameň, čo dlho leží na jednom mieste, machom obrastá. Preto som sa v roku 2019 po dlhých 21 rokoch rozhodol zmeniť pracovné pôsobisko. Polročný pobyt vo Zvolene na jednotke mi dodal chuti do života i práce, ale bolo to ďaleko, aj s otcom už bolo horšie, nuž som nezaváhal, keď som dostal ponuku učiť na Krtíši informatiku.
Triedy síce vybavené digitálnymi tabuľami, počítače ale postaršie, často ešte s Windows 7, na škole síce 3 nové počítačové učebne, ale využívané skôr na hranie, často bez legálneho softvéru a v zborovni zopár starých počítačov. Tie som vymenil ako prvé.
Čo čert nechcel, po šiestich týždňoch na novej škole začalo covidové panikárenie sprevádzané zatvorením škôl a prechodom na on-line vyučovanie. Zrazu sme všetci zneisteli – nevedeli sme ako učiť a nebolo veľmi ani na čom. Školy zavreli a dohodlo sa, že so žiakmi budeme komunikovať hlavne zadávaním úloh na Bezkriedy.sk, čo veľa žiakov ignorovalo a nebolo možné od nich získať spätnú väzbu. Niektorí z učiteľov vytvárali množstvo materiálov, ja som pre nich točil videá a skúšal sa s nimi spojiť aj on-line. 🙂
Zásadnou sa tiež javila požiadavka vedenia prejsť na elektronickú dokumentáciu. Vtedy som začal oceňovať prístup môjho riaditeľa. Stačilo spomenúť, že by bolo dobré to či ono a hneď sa veci začali hýbať správnym smerom. Po veľmi rozpačitom konci roka, kedy sme aspoň na chvíľu boli so svojimi žiakmi, som mu predstavil moju víziu fungovania učiteľa na hodine pri využití elektronickej dokumentácie systému EduPage. Cez prázdniny sme natiahli po škole wifi sieť a od septembra 2020 sme začali viesť dokumentáciu školy aj cez tento systém. Vtedy sa začala na škole éra školení.
Onedlho sa školy zase začali zatvárať. V expresne rýchlom tempe som vyškolil učiteľov aj vychovávateľky a asistentov na používanie jednoduchého videokonferenčného nástroja Zoom, pre učiteľov, čo nemali vlastné notebooky, môj šéf zakúpil niekoľko nových, dokúpil kamery a ja som hlavne riešil technické problémy toho najrôznejšieho druhu. Mohol som, lebo ako netriedny som ďalší polrok vyučoval 3 hodinky denne prezenčne tých šiestakov, ktorí sa nevedeli z domu pripájať na on-line vyučovanie.
Boli to tí najproblémovejší žiaci a dlho som s nimi zvádzal boje kadejakého druhu. Nakoniec sme si tak nejako padli do oka a keď v polovici marca 2021, po tom, čo mi umrel otec, otvorili školy, dlho-predlho ma chválili ako som im všetko dokázal jasne vysvetliť, lepšie ako ich vlastní učitelia, čo sa niektorým z nich asi i nepáčilo…
Aj strach som mával z toľkej zodpovednosti a úloh, ktoré sme často za veľmi rýchleho pochodu v mne často neznámej krajine riešili, ale postoj a rozhodnosť môjho riaditeľa tieto pocity odsúvali nabok.
10 notebookov od DXC Bratislava
Vtedy sme dovybavili každého učiteľa notebookom. Bolo to vďaka vlastným nákupom , ako i podpore od firmy DXC Bratislava, ktorá nám pomáhala rozbiehať využívanie Office 365 zdarma pre všetkých žiakov i učiteľov na škole a darovala škole 10 výkonných notebookov. To znamenalo ďalšiu rundu školení pre zamestnancov i žiakov s rodičmi, hoci už využívanie MS Teams ani nebolo veľmi potrebné. Sprevádzkovali sme centrálnu tlačiareň od Xeroxu a čipovací systém pre žiakov. Roboty ako na kostole, ale práca to bola zmysluplná a neskôr, keď si žiaci na mňa privykli, i radostná.
Ďalší školský rok znamenal udržiavací režim, kedy som dohliadal na chod nastavených vecí, občas sa hral so sieťou a hlavne sa staral o učebne a počítače po triedach, kedy znova stačilo len načrtnúť riešenie (výmena diskov za rýchlejšie SSD disky) a už som mal voľnú ruku na posúvanie vecí dopredu.
Na covidovom v Krtíši
Covid strašil aj naďalej, ale v karanténach. Pritrafil sa aj mne a skoro na deň presne ako môj otec pred rokom, zápasil som o život aj ja. Skončil som v nemocnici, ale prežil.
Týždeň zavretý na samotke mi veľmi pomohol utriediť si myšlienky s jasným výsledkom nehnať sa tak v ústrety nekonečnu smrti, spomaliť a ďakovať za všetky ďalšie chvíle na tomto svete.
Únava po covide bola značná, preto keď mi ponúkli učiť v Čalomiji, kde chýbal učiteľ matematiky a informatiky, neváhal som znovu zmeniť pracovné miesto. I tu ma podržal môj dobrý riaditeľ a nekládol mi prekážky. V sobotu som ho po roku stretol v Kauflande…
Porozprávali sme sa, pospomínali si na časy minulé a jeho posledná veta: „Ak by si niečo potreboval, ozvi sa!“ bola pre mňa skutočným vyznamenaním, na ktoré sa dá v núdzi vždy spoľahnúť. Ďakujem, pán riaditeľ!
POZNÁMKA 1 Dodnes rád spomínam na vynikajúce obedy v jedálni a milé úsmevy pani kuchárok, ktoré nám denne varili obedy v reštauračnej kvalite a bolo cítiť, že aj s láskou…
Obed 28. 10. 2020
POZNÁMKA 2 Nezabudnuteľný bol aj Ľubo, školník, nesmierne šikovný chlap, ktorý dokázal opraviť skoro všetko a mne neraz v tvŕdzi nezištne pomohol. Rád spomínam i na celý učiteľský zbor, kde si človek vždy našiel niekoho blízkeho na kus reči a neriešil zbytočné žabo-myšie pletky, na ktoré v tom vir-vare ani nebolo času. Najmä Beatka zo susednej dediny, s ktorou som mával stále dozory, mala prehľad v politike, aký by som i u chlapa obdivoval…
POZNÁMKA 3 Učiť na najväčšej škole v okrese nebola sranda. Triedy plné a s mojou pamäťou to bolo pre mňa zo začiatku veľmi ťažké. Tých detí, čo sa ráno zišlo vo vestibule!!! Keď som sa ako-tak naučil aspoň približne ich mená, už sme boli pol roka doma a o dva-tri mesiace opäť. Často som si ich i vtedy mýlil a deti sa mi smiali. Po skoro troch rokoch som ich už konečne poznal aj po mene, a práve vtedy som odišiel. 🙁
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.