Keď som sa ako šiestak dostal na plavecký výcvik, spali sme na Strehovej pod stanmi. Hneď v prvú noc sme boli kompletne vytopení, celé dni drkotali zubami v malom bazéne a vďaka jednej hre pri táboráku som mal tri roky problémy s ľavým členkom. Plávať som sa nenaučil. Dnešní žiaci nadobúdajú plaveckú gramotnosť pohodlnejšie a snáď i radostnejšie…
V stredu 20. mája sme sa, žiaci prvého stupňa, hneď po vyučovaní rozlúčili so školou. Dojemné chvíle prehlušil odchod na zastávku autobusov a naše nalodenie sa do autobusu. Cesta ubehla veľmi rýchlo a o polhodinku sme stáli pred plavárňou.
Hoci sme tu strávili len dve hodinky, pre deti to znamená veľmi veľa. Oni sú, potvory, v kolektíve smelšie a nebojácnejšie. Aj žiak, ktorý dovtedy v bazéne nikdy nebol, nájde medzi seberovnými dostatok odvahy robiť aj to, čo by sa sám možno ani neodvážil. Nečudo. Vrstovnícke vplyvy sú, podľa seriózneho japonského výskumu, najmocnejším popudom ovplyvňujúcim zmeny v správaní sa jednotlivca. Zase som sa o tom mal možnosť raz presvedčiť.
Zaujali ma aj iné okolnosti:
- Nie každý na to má. Z mojich štrnástich žiakov boli na plavárni iba šiesti, hoci nešlo o veľkú sumu. Podobné je to aj pri poriadaní školských výletov. U detí mrzia majetkové rozdiely dvojnásobne.
- Hoci možnosť zaplávať si na plavárni tu existuje už roky, stále sú žiaci, ktorí sa do bazéna dostanú iba vďaka škole.
- Často sa efekt míňa účinku, pretože naučiť sa plávať vyžaduje u mnohých detí viac času a ak si základy nadobudnuté výcvikom ďalej neutvrdia, nakoniec plávať nevedia.
- Je aj veľa takých, ktorí práve vďaka plaveckému kurzu nadobudnú nefalšovanú hrôzu z vody a hlavu pod vodu nestrčia asi už do konca svojho života. Takto som dopadol kedysi aj ja sám a viem, koľko námahy ma stálo naučiť sa plávať v dospelosti.
Vráťme sa ale k spomínanej strede a do bazéna. Vlastne do dvoch bazénov, pretože každý zo žiakov si mal možnosť vyskúšať aj veľký bazén, samozrejme, s pomocou učiteliek. Som rád, že to do toho veľkého bazéna prirodzene ťahalo aj tých, ktorí ešte poriadne plávať nevedia. Túžba je základom neskoršieho úspechu.
Vybláznení a po čase aj unavení sme sa osprchovali a preobliekli. Niektorí išli domov bez slipov, k iným sa zasa nikto nehlásil, darmo som prezrel všetkých žiakov, záhada. Dievčatá sa nesťažovali, možno boli poriadnejšie. Chvíľu nám trvalo, kým sme sa vo vstupnej hale skonsolidovali – niekoho obšťastnil nápojový automat, iní siahli po chlebíku z domu, prípadne vytiahli čipsy.
Ešte hupkom do mesta na zmrzlinu a tradá domov. O štvrť na päť sme boli doma. Nikoho som neutopil a ani mňa sa žiakom utopiť nepodarilo. Darmo ma Lukáš s Peťom za ruky, nohy vláčili po dne bazéna… Možno nabudúce. Už sa teším!
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.