Veľa som toho tu za posledný mesiac neurobil, preto retrospektívne opíšem triedne kolo tejto mojej obľúbenej súťaže z 20. apríla 2009…
Pondelok, človek oddýchnutý, a predsa spraví chybu – nevzal som ráno so sebou foťák, ušli mi teda spevácke výkony súťažiacich. Na obed som zbehol domov a stihol zachytiť už len výsledky na tabuli a zinscenovať záverečné foto. A veru je čo ľutovať, pretože snahy bolo veľa. Spomedzi 14 detí sa spievať rozhodlo 9 a hádam okrem dvoch „zatíchnutých“ výkonov bolo v speve cítiť istotu, radosť a pohodu.
Hlasovali všetci žiaci, body sa sčitovali a písali na tabuľu. Ja ako učiteľ som mal také isté právo prideliť bod súťažiacemu, ako ktokoľvek zo žiakov, vyhradil som si ale jediné zvláštne právo – určiť celkového víťaza napriek tomu, koľko dostal bodov. Platilo tiež pravidlo, že pri rovnakom počte bodov sa hlasuje znova. Dokonca až v treťom hlasovaní sa určilo poradie na treťom a štvrtom mieste – môj syn skončil so sklamaním na štvrtom mieste.
Celkové poradie bolo teda takéto:
- Diana
- Sisi
- Matúš
- Martin
- Rebeka
- Sára
- Vikina
- Sandra
- Lucka
Učiť vlastného syna je niekedy ťažké. Spieval najlepšie, intonačne čisto, hoci si to doma len párkrát prespieval. Napriek tomu som dal prednosť inej žiačke. Nakoniec nechytil ani len tretie miesto a aby smola bola dokonalá, kvôli zápalu priedušiek nemohol ísť ani na školské kolo, ktoré bolo o tri dni neskôr.
Tam nás ale výborne reprezentovali Sára a Diana – spolu získali druhé miesto.
Nespokojný som len s jedným. Vždy som si myslel, že toto je spevácka súťaž. Školské kolo a postup do okresného kola ale vyhral chlapec, ktorý sa sprevádzal na harmonike.
Je to teda spevácka alebo spevácko-inštrumentálna súťaž? Neviem, doteraz som sa s tým v tejto súťaži nestretol a ak by sa to malo stať pravidlom, automaticky sú diskriminované deti, ktoré hru na nástroj neovládajú a o tom táto súťaž nemá byť. Má podporovať lásku k spevu, cez pieseň učiť deti spoznávať naše zvyky, tradície, minulosť, má rozospievať našu dušu, aby sa na nej naša ľudová pieseň preniesla aj do ďalších storočí, aby, povedané mojím starkým, „nevykapala“. Čo myslíte, koľkí si to v hlave zrátajú a prihlásia sa o rok o dva, keď je jasné, kto postúpi?
Už dnes je vo vyšších kategóriách problém s účasťou, bude o rok, o dva aj v nižších ročníkoch?
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.