jún 052009
 
 5. 06. 2009  Publikoval 22:26 Šlabikár Tagged with: , , , , ,
Tonka

Prvá kapitola Šlabikára pre otcov

S deťmi robím celý svoj život, ale s tými najmenšími vždy len začínam… Prišiel som na to, ako prebaliť dieťatko, a zostať čistý…

Moju ženu občas omrzí moja spoločnosť, tresne dvermi a ja zostanem s malou, skoro ročnou dcérkou doma sám. Po čase som zistil, že väčšinu činností týkajúcich sa takého Škvŕňaťa hravo zvládam – dať jesť, uspať, hrať sa, prebaliť…

Sebakriticky priznávam, že to posledné som sa učil najdlhšie. Do igelitových nohavičiek založiť obyčajnú plienku, o tom nehovorím, problémy nastali, ak si to moje Potvorča zmyslelo, že sa vykaká. Amen-tma! Samozrejme, ako inak, v plienke toho bolo najmenej, ale všetko ostatné, celé oblečenie, som hádzal rovno do práčky – aj to, čo ešte bolo čisté, sa zašpinilo vyzliekaním a roztopašnosťou môjho Slniečka.

Prvýkrát som to riešil nerozhodne – pomaly zhadzoval vrstvu za vrstvou, ale malo to len ten efekt, že dieťatko využilo moju zaneprázdnenosť a začalo tú hnedú hmotu používať na modelovanie. Katastrofa! Môj milý potomok skončil v umývadle, kde som ho ako-tak sprchou a jednou rukou vyumýval. Keby tak vymysleli aj práčky na deti, povzdychol som si. V tej neradostnej chvíli sa stalo aj niečo prekvapujúce – čakal som rev, zaľahnuté ušné bubienky, ale milá Antónia aj teraz využila moje slabšie chvíľky – zubné kefky a pasty som poukladal neskôr.

Každá činnosť, teda aj starostlivosť o dieťa vyžaduje skúsenosti, fortieľ, naučenú zručnosť. Ja som si donedávna myslel, že to hravo zvládam, veď som sa dokázal kedysi postarať o syna a ešte predtým aj o svoju o osem rokov mladšiu sestru. Uznávam, my, príslušníci silnejšieho pohlavia, sme v priebehu svojho fylogenetického vývoja neprešli časovými úsekmi, v ktorých by sa od nás výraznejšie požadovalo starať sa o takéto malé deťúrence, preto je náš hendikep oproti ženám zreteľný. Súčasné požiadavky našej spoločnosti možno preto voči mužom chápať ako podraz.

Veľa som sa naučil pri mojej sestre, viac pri synovi a nikdy by som nepredpokladal vážnejšie problémy práve s mojou dcérkou. Nie sme však rovnakí a ja som pozabudol, že existujú aj temperamentné povahy, šidielkovité.

Chlapi sa k problémom nestavajú chrbtom, dokonca sú medzi nami aj takí, ktorí problémy vyhľadávajú a extra extrémom sú tí, ktorí si problémy, ak ich vo svojom okolí nenájdu, jednoducho vyrobia. Ja som sa rozhodol pohnúť rozumom a situáciu rozpitvať, analyzovať a spätným myšlienkovým postupom, syntézou, prijať zmysluplné závery.

Vybral som si vedeckú metódu pozorovania. Skúmal som, kedy nastane situácia, v ktorej sa bude chcieť to malé vykakať. Závery boli skromné, lepšie by bolo použiť slová ako: protichodné, zmätočné, nedostatočné. Dieťatko túto činnosť vykonávalo v nepravidelných intervaloch, nezávisle na dennej či nočnej hodine, po konzumácii akéhokoľvek prípustného pokrmu, no skrátka, šľak ma išiel trafiť, vždy som dobehol pozde, kedy už nebolo pomoci…

Nevzdával som sa. Skúšal som nájsť taký spôsob zabalenia dieťaťa, ktorý by umožnil udržanie jeho nepríjemného obsahu. Nohavičky som viazal vyššie, potom nižšie, použil aj druhú plienku, prídavnú – riešenia sa napospol ukázali ako nedostatočné, dočasné. To malé stále padá na zadok, redší obsah nijaká normálna plienka nemôže udržať!


Raz žena odchádzala, ako zvyčajne, keď sa jej v ušiach ozvalo volanie diaľav, preč. Bez slova ukázala na hromadu detského prádla, strčila mi do ruky krabicu sušeného mlieka a zamrmlala: „A keď bude hladná, nastrúhaj jej jablko!“

Dieťatko som nakŕmil, seba poťažme tiež, umývam riad. Škvŕňa na mňa striedavo porevuje a rehoce sa z postieľky vystrčenej do kuchynských dvier, aby sa nenarušil proces socializácie. Odpovedám rovnakým spôsobom ozvláštňujúc komunikáciu občasným grúlením a hlasným zadopodnebným Ŕ, čo má vyjadriť môj záujem a lásku. Takto udržiavame vzájomný kontakt, kým obšťastňujem kuchynský drez a spratávam zo stola… Dlhšiu dobu je ticho, spozorniem. Stihnem ešte prevariť vodu, urobiť čaj. Dieťatko sa nečujne hrá.

Konečne som voľný. Podídem bližšie – SMRAD! Už je to tu! Zhľadúvam pohotovostné potreby, rezervné ošatenie, vyberám nemluvňa z postieľky. Len pokoj, pokoj, vravím si vrcholne rozčúlený. Srdce mi bubnuje čardášové rytmy, v hlave víchrica… Zarazím sa – čudné mi je, fľakov na gatiach niet. Rozbaľujem dieťatko – má pampersku! To je ono, blyslo mi mysľou, nikde žiadna nečistota, žiaden neporiadok. Pre istotu som dieťa zobral pod pazuchu a strčil ho do umývadla. Plienku som rozbalil, odhodil do vane, potomkyňu vyumýval a bolo. Kefky s pastami prišli na rad posledné.

Dnes som mal Tonku celý čas zabalenú v pamperskách. Je to síce drahšie riešenie, ale čo by už človek nevykonal pre svoje potomstvo? No uznajte!

Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.