Keď som kedysi na vysokej škole čítal stohy detských knižiek na skúšku z detskej literatúry, upozornil nás náš učiteľ, modrokamenský spisovateľ p. Ján Fekete, aj na knihu Jozefa Cígera Hronského Sokoliar Tomáš, ktorá mala ako jedna z mála kníh tému pochádzajúcu z nášho kraja, z Modrého Kameňa. Medzi týmto príbehom a návštevou sokoliarov v našej škole je istá súvislosť…
V marci roku 2000 bol na Slovensku premiérovo uvedený rovnomenný film. A hoci sa krutý Balaša premenoval na akéhosi histórii neznámeho Haraburdu (komu to asi už len mohlo vadiť!), viac-menej sa dej filmu pridŕžal literárnej predlohy.
Koncom augusta sme s príbuznými z Poľska navštívili modrokamenský hrad, kde nám pri prehliadke južnej bašty ponúkli i vystúpenie sokoliarov pod vedením pána Kanáta z Rimavskej Soboty. Neváhali sme a stálo to za to. Ponad hlavy nám lietali dravce od havrana po orla morského, počasie bolo nádherné, výklad zaujímavý.
Nakoniec sme sa mali možnosť povypytovať na všetko, čo nás zaujímalo. Tak sme sa dozvedeli, že sokoly pána Kanáta sme mohli vidieť aj vo filme Sokoliar Tomáš a že robia vystúpenia aj pre školy. Slovo dalo slovo a dohodli sme sa, že v prípade dostatočného záujmu zo strany našich žiakov, sa ozveme telefonicky.
Podarilo sa. V pondelok 13. septembra 2010 k nám prišli a hoci nebolo slnečno a vystúpenie nemohlo byť na amfiteátri, bolo ono rovnako pútavé.
Z vystúpenia bolo cítiť radosť a nadšenie, nie každodennú povinnosť a utrápenú nudu. Keď som si pred chvíľou ťukol Gúgl, našiel som stránky pána Kanáta a keď som si prezeral obrázky, väčšinou som naďabil na fotografie detí s dravcami na rukách. Aj jeho kedysi v detstve sokoliarstvo oslovilo a drží ho dodnes. Tú radosť odovzdáva ďalej a my sme si ju po vystúpení odnášali so sebou domov. Ďakujeme!
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.