feb 122009
 
 12. 02. 2009  Publikoval 21:23 Zápisník Tagged with: , , , , , , ,
Budapešť

Slováci a Maďari – večná téma pre médiá. Keby som nežil na juhu Slovenska, snáď by som aj podľahol dojmu, že to s tými vzťahmi medzi našimi národmi nie je v poriadku. Do Maďarska chodím sporadicky, najmä kvôli autu, ktoré mi tam opravia lacnejšie, nuž som bol vlani trochu i na pochybách, ako ten výlet do Mekky našich južných susedov dopadne…

Každý rok sa zo školy vyberáme na návštevu niektorého mesta poblíž Slovenska. Začalo to Viedňou, neskôr sme navštívili Krakov a jeho okolie, predvlani Prahu a Kutnú Horu a minulý rok v máji Budapešť. Výlety sú to zväčša dvojdňové, ani na jeden nocľah sa nemôžem sťažovať, spal som ako zabitý, v Poľsku som sa ledva prebral a nebyť náhody, boli by ma tam najskôr zabudli…

Je teda čo porovnávať. Hoci časom sa všetky tie kostoly, námestia, reštaurácie a trhy zlejú do akejsi beztvarej masy, ostáva pocit, ktorý ťažko definovať, ale nosíte si ho roky so sebou.

Viedeň? Zhon a naháňanie sa, 10 eur mi stačilo na pohľadnicu, laserové ukazovadlo a jazdu na hojdačke, ktorú som skoro neprežil… Krakov? Pachuť hrôzy koncentračných táborov, horúčava, strážnik upozorňujúci ma, že po tráve sa nechodí… Praha? Únavná cesta v noci autobusom, námaha z nekonečných pochodov sem-tam po Starom meste, metro, v ktorom sme si nevedeli kúpiť lístky…

Budapešť? Pokoj a nádhera. Zoologická záhrada plná Slovákov, šíre zelené pláne so stromami a jazierkami, šlapacie autíčka, pri ktorých sme ronili slzy smútku, pretože sme doma nechali vodičáky, ceny v obchodoch a reštauráciách, ktoré boli prijateľné aj pre naše učiteľské peňaženky, mojou chabou angličtinou som sa dohodol všade, úctivosť a tolerancia aj na tých turisticky najfrekventovanejších miestach, nocľah v tichej štvrti na brehu Dunaja, na každom rohu historický pamätník, či socha, parková oddychová zóna priamov strede mesta, tropikárium s lenivými žralokmi, veterný mlyn, ktorý som túžil vidieť odmala, stará škola spred skoro dvesto rokov, no nadovšetko mi ostal v duši pocit slobody, akú som inde nezažil…

Žena, syn i ja sme nakoniec svorne konštatovali: „Sem sa ešte vrátime.“ Ja dnes dokladám, že už aj s malou Tonkou…

ALBUM

Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.