Slovenský učiteľ, študuj, vzdelávaj sa, rozširuj si aprobáciu, absolvuj školenia! Toto rokmi zaužívané klišé na našich školách bude o chvíľu pozdvihnuté na piedestál zákonov. Dobrovoľne, ale v podstate nasilu…
Keď si to dáme do súvislosti s dnes publikovanou správou v Slovenskom rozhlase, v jeho večernom hlavnom spravodajstve, že mzdy slovenských učiteľov sú najnižšie, možno tušiť, aký to bič kto zase na učiteľa uplietol…
Chtiac-nechtiac, hor´ sa do škôl, národ učiteľský, vzdelávať sa! Času máš habadej, prázdniny sú tŕňom v oku všetkým neučiteľom už desaťročia a ponukami sa to priam hemží: vysoké školy ti ponúkajú rozšírenie vzdelania o ďalšie vyučovacie predmety, metodické centrá ťa zasypávajú ponukami školení, tak bež od katedry a svojich žiakov, cestuj, študuj, zháňaj si literatúru, ktorej je smiešne málo, vysedávaj za počítačom a zháňaj si materiály cez internet, ponocuj a pripravuj si na odovzdanie seminárne práce od výmyslu sveta a často naskrze formálneho charakteru, ale!!! Nezabudni sa starať o svoju rodinku (v tomto prípade je asi lepšie ju nemať), dobiehaj zameškané učivo so žiakmi, píš projekty, rob krúžky, prosíkaj o uvoľnenie zo zamestnania, prípadne si pozháňaj lekára, ktorý ťa vypíše na maródku, čo je dôležité najmä pred náročnejšími skúškami alebo štátnicami a nezabudni ani na svoje povinnosti u iného zamestnávateľa, ak patríš k tej nemalej časti učiteľov, ktorí si týmto spôsobom snažia vylepšiť svoje finančné skóre…
Že si sa už vzdelával? Že už máš vysokoškolské vzdelanie pedagogického smeru? Samozrejme, ale to ti nestačí! Nemalo kýžený efekt, si len nedorobok, akási polosurová hmota, ktorú je potrebné neustále mliagať a hnietiť do žiadaného tvaru, a tvoje roky strávené predošlým štúdiom sú len začiatkom. Len takto sa staneš skutočným učiteľom, len tak ťa správne zmotivujeme venovať sa deťom a budeš mať hrejivý pocit pri svojom srdci, že si spravil všetko, čo sa len dalo…
Verím, že sa nájde veľa ľudí, čo tento kariérny systém založený na psychickom nepokoji budú podporovať. A aj z radov učiteľov. Vysokým školám a ani metodickým centrám sa nečudujem, ide im o džob, ale čudujem sa, že takéto predstavy o práci učiteľa majú tí, ktorí o tom rozhodujú. Vec treba posudzovať najmä z hľadiska učiteľa. Oddýchnutý učiteľ je prvým predpokladom úspechu školy, povedal ruský velikán Suchomlinskij. Ja by som dodal, že aj spokojný učiteľ. Pýtam sa napríklad: ste dnes ako učiteľ spokojný so svojím finančným ohodnotením? Nemáte uzurpátorského šéfa – sliediča a fanúšika mobingu? A čo výška vašich splátok úveru v banke? Alebo: nebojíte sa straty zamestnania, pri najbližšej personálnej reorganizácii, ktorá je na mnohých školách už každoročnou nočnou morou?… Dalo by sa pokračovať ďalej, vymenovať všetko to, čo nás na dnešnej spoločenskej klíme „povznáša“ do takých nebeských výšok, že plní optimizmu a nadšenia predstupujeme denne pred deti, aby sme im túto horiacu fakľu plní entuziazmu odovzdali ako pochodeň.
Viete, aký je rozdiel medzi slávikom a vrabcom? Nuž, len ten, že vrabec študoval spev diaľkovo. Tento vtip si brával kedysi na mušku práve kvalitu štúdia popri zamestnaní. Je na ňom veľa pravdy. Viem, čo hovorím – vyskúšal som si štyri roky denného štúdia na fakulte v Banskej Bystrici i tri roky rozširujúceho štúdia popri zamestnaní na fakulte v Nitre a môžem povedať, že sa náročnosť týchto foriem štúdia nedá ani zďaleka porovnávať. Kvalitou ste na tom asi tam, kde ten vrabec, pokiaľ sa to sami nenadriete a nenájdete si dostatok času. Ste v neustálom časovom strese kvôli všetkým tým vedľajším záujmom a povinnostiam, ktoré som už opísal, väčšinou vám s tým nemá kto pomôcť, je to postavené skoro stopercentne na samoštúdiu, a vrcholom, či skôr vrcholnou aroganciou je, keď sa vyberiete na cvičenie, v mraze, horúčave precestujete vyše dvesto kilometrov a namiesto serióznej práce ste si vlastne iba prišli dohodnúť termín skúšky…
Koľko síl a energie tak prepotrebnej dnes v našich školách vám to odčerpá, môžete si sami vyskúšať vlastnými pokusmi o zušľachtenie svojho mozgového potenciálu, veď čo už slovenský učitelík nespraví za hrsť strieborných???
Čo tak skôr porozmýšľať nad slovami riaditeľky Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Trenčíne Tatiany Ďurkovičovej v závere článku o učiteľovi, čo vyfackal žiaka? V štátoch našej Únie je predsa bežné, že si ide učiteľ po piatich až siedmich odpracovaných rokoch aspoň na jeden rok oddýchnuť, štát mu vypláca sumu 75 až 80 percent z riadnej mzdy a vzdeláva sa práve počas tohto obdobia! My nie! My radšej toho na učiteľa naváľame, koľko sa naň zmestí. Nech. Mám ale obavy, že to porastie k ďalšiemu rastu napätia medzi učiteľmi a žiakmi alebo učiteľmi navzájom. Asi tu zas ide len o peniaze a zase sa ide na nás šetriť. Len či to bude na tom správnom mieste!? Sme preťažení a ak sa aj nájdu vzdelávaniachtiví, tieto aktivity sa asi veľmi často zvrhnú na formálne naháňanie bodíkov, ak vám to vôbec šéf umožní…
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.