Bolože to dnes radosti…
Dva večery roboty a je to tu! Dnes sme sa so šiestakmi zabávali testom cez internet.
Mali si zopakovat učivo o hardvéri a softvéri, že bude písomka. Keď sa mali zaregistrovať a následne vyplniť test, začalo sa im to páčiť. Ešte viac sa im to páčilo vtedy, keď som výsledky z databázy zmazal a mohli šťastie pokúšať znova a znova – kto test vypracoval lepšie, mohol získať lepšiu známku. Pohoršiť si nemohol.
Pôsobil tu zrejmý stereotyp:
testovanie, skúšanie = nepríjemný zážitok, stres
Trochu som to nabúral aj stupnicou klasifikácie:
81 – 100 % jednotka
41 – 80 % dvojka
0 – 40% trojka
Horšie známky v predmete práca s počítačom/informatika už roky nepoužívam. Veľmi sa mi to osvedčuje. Známky pôsobia motivačne a hoci to niektorí z kolegov kritizujú a robia si posmech, tento predmet buduje najmä pozitívny vzťah k technike. Mnohí zo žiakov budú počítače používať celý svoj život ako pracovné nástroje a ochota učiť sa novému a pritom prežívať príjemné pocity, radosť z práce a nadšenie, je v tejto oblasti nevyhnutnosťou.
Možno namietnete, že deti akosi prirodzene budujú svoj kladný vzťah k výpočtovej technike a že sa o to ani starať netreba. Áno, aj v našej dedine počítače vymietli ihriská, ale stačí sa pozrieť, na akej úrovni je tá práca a pochopíme, že ide len o zábavu. Aby robili niečo zmysluplné a bez reptania, v tom je už kus umenia.
Snažil som sa, aby deti pochopili, že prvotným zámerom nebolo známkovanie, kontrola vedomostí, veď jedno týždňové stretnutie na to nepostačuje. Ak by ste sa mňa opýtali, čo som robil pred týždňom, čím som sa zaoberal, nespomeniem si, čo by ste ma priam žeravým železom pálili. Preto aj tu išlo skôr o zopakovanie si toho, čo sme si rozprávali predtým a naučenie sa niečoho nového (boli tam aj informácie dovtedy neznáme).
A výsledky? U chlapcov zopár dvojek, u dievčat len jediná. Ostatné jednotky.
Testov bude postupne pribúdať podľa ročníkov a tém. Databáza to zhltne…
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.