Naučila ma ho moja mama, ktorá si ním spolu so svojím kolegom na škole krátila aj krátke (malé) prestávky…
Ak sa poohliadneme na internete po švédskom šachu, nenájdeme prakticky nič. Ani tento odkaz nie je tým, čo hľadáme. Hoci sa tam spomínajú niektoré varianty klasického šachu, popis švédskeho šachu, aký mám na mysli, nenájdeme. Švédsky šach – neznámy pojem…
Na vojenčine som bol dva dlhé roky. V druhom, tzv. mazáckom roku to bola pre nejedného z nás neznesiteľná nuda. Niekto sa spíjal, niekto behal na čierno po vonku, iný hrával karty, či sa vyžíval v šikanovaní mladších. Veľa možností nebolo… Mal som dobrého kamaráta Paľa, na našom útvare lapiducha, t.j. zdravoťáka. Kuchyňa a ošetrovňa boli pod jednou strechou, nuž sme spolu na ošetrovni strávili nejednu hodinku.
Pozeranie rakúskej televízie nás už nenapĺňalo (nikdy som nebol na telku), nuž sme skadesi vypriadli šach. Veľké drevené figúrky, rolovacia igelitová šachovnica – klasika. Po pár partiách riadneho šachu nasledovali dni s dámou, preskakovanou a mlynom. Znudený som si nakoniec spomenul na švédsky šach, ktorý som roky nehral a nikdy nie súvislejšie, s jedným protihráčom, neprišiel som mu teda na chuť.
Čo sa dialo neskôr, bolo šialené. Celé dni, hlboko do noci a bez oddychu, sme hrávali partiu za partiou, niekedy do úmoru. Vravím, šialenstvo! Prvých niekoľko desiatok partií nám „ušlo“, nezapisovali sme si, kto vyhral, ale to nič. Pri vyše troch tisíckach partií to bol pľuvanec v mori. O pár mesiacov sme si podali ruky a na dlhé roky upadol švédsky šach v mojom vedomí do zabudnutia. Až raz…
Podobná situácia, Pohorelá, rok 1993. Poobedia voľné, prázdne, Stano a ja, začínajúci učitelia. Spomenul som si na švédsky šach a po dvoch vysvetľovacích partiách sme šli naplno niekoľko mesiacov, pokým Stano nenarukoval. Toto bolo dvojnásobné šialenstvo. Hrali sme trebárs celú noc a ráno šup ho! do triedy na hodinu. 🙂 Alebo sme si vymýšľali úlohy pre toho, kto prehrá, na čo bol Stano špecialista. Raz, bolo to už ku koncu, sme tiež nocovali pri šachovnici, Stano prehral a neminula ho studená sprcha hlavy o tretej nadránom… Oddych sme mali iba cez víkendy, ktoré Stano trávil doma v Bystrici. Našťastie, inak neviem, neviem…
Už si presne nepamätám počet partií so Stanom, tiež to bolo niekoľko tisíc, viem len toľko, že som si stále udržiaval náskok okolo päťdesiatich partií. Keď sa zmenšoval, bolo to horšie, akoby som prehrával… Boli to nezabudnuteľné chvíle, Paľko i Stanko, dodatočne ďakujem!
PRAVIDLÁ ŠVÉDSKEHO ŠACHU (pre všetkých, ktorí dočítali až sem).
Nemusíte sa báť siahodlhých výkladov, hrá sa tak isto, ako riadny šach – mám na mysli rozostavenie figúrok a ich pohyb po šachovnici. Rozdiel je vo filozofii – vyhrá ten, kto príde o všetky figúrky. A naopak – prehrá ten, komu nejaká tá figúrka ostane. A aby to bolo zaujímavejšie, figúrka, ktorá ohrozuje inú figúrku, MUSÍ BRAŤ! Kráľ je tu bližšie skutočnosti – je obyčajnou figúrkou (podobne ako dnes všetci dožívajúci králi), nemá výsadnejšie postavenie a jeho vyhodením hra nekončí. Končí až vyhodením poslednej figúrky niektorého z hráčov. Môžete sa dožiť aj remízy, ale na to prídete aj sami, kedy a ako…
Víťaz si môže zapísať bodík, ale so Stanom sme to vylepšili a rátali počet nevyhodených figúrok – tým bolo skóre pohyblivejšie…
Vrátim sa ešte ku stránke spomínanej v úvode. Ak sa do nej zahĺbite, objavíte základnú myšlienku obľúbenosti švédskeho šachu a možno aj príčinu jeho vzniku. Obe tkvejú v strnulosti a pomalosti klasického, obyčajného šachu. Bobby Fischer, bývalý majster sveta tam síce navrhuje zmeniť základné rozostavenie figúr náhodným spôsobom, aby odstránil viazanosť na pamäť, ale myslím si, že aj tak by to bola strnulá partia. Švédsky šach je naproti tomu rýchly a dynamický, plný nečakaných zvratov, partia trvá zo 10 minút. Jeho čaro je vo výbere, ktorú z protihráčových figúrok vyhodíte. To určí aj ďalší postup hry.
Prečo to tu píšem? Najmä preto, aby som túto hru uviedol medzi ľudí a aj preto, že sa na školu teraz zakúpili nové drevené šachovnice a chceli by sme hrávať šach s deťmi. Veď ony, chúdence, už pomaly ani nevedia, že také niečo na svete jestvuje. Ale nečudujem sa. Poriadna šachovnica s drevenými panáčikmi koštuje 500 korún, v prepočte okolo 17 eur. Viem to, lebo takú dostal môj syn predvčerom od Ježiška. Nuž, drahá hračka. A vo svete počítačov nekonkurencieschopná.
Pokiaľ sa hrá len klasický šach, mládež dnes dokáže osloviť len ťažko. Mimochodom, na propagáciu tejto hry medzi žiakmi sa zameriaval aj projekt, ktorý som nedávno vypracoval, hoci neúspešne.
A na záver vám okrem obligátneho priania, aby ste si hru vyskúšali, prezradím, že majstrovstvo sa prejavuje v umení vytiahnuť súperovu figúrku, aby vám pekne papkala, koľko sa len do nej vojde…
UPOZORNENIE: Neberte si príklad zo mňa a mojich dvoch priateľov, dnes by vás určite zavreli do liečebne pre závislákov! Bye!
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.