Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)… 82. časť
Mnohí, ktorí nepochopili prácu učiteľa, si myslia, že opakovať rok čo rok to isté, pýtať sa na to, čo dávno viem, je nezáživné a nudné. Vec názoru. Učiteľ nechodí do školy, aby sa zabával, ale žiakov učil a pripravil ich do života. Svojho času starý učiteľ zadal žiakom úlohu napísať, čo im starší často zdôrazňujú.
Ľudmila:
– Mne moja mama nezriedka pripomína, aby som sa snažila každú prácu urobiť vždy čo najlepšie. Lebo aj tak sa nájdu ľudia, ktorí moju robotu budú znevažovať a spochybňovať.
Janko:
– Naša mamina nám kladie na srdce, aby sme vždy prosili Boha o múdrosť, konali vždy múdro a spravodlivo. Somárov je všade dosť, ale múdri ľudia sú vzácni a cenní.
Marienka:
– Starý otec nezriedka vravieva, že sme chudobní ľudia, a vo svete sa uplatníme len svojou pracovitosťou a statočnosťou.
Martin:
– Naša starká je dobrá a robotná žena. Nikdy nám nezabudne opakovať, aby sme každý deň urobili dobrý skutok. Tak budeme žiť lepšie a šťastnejšie.
Jožko:
– Ocino mi zakaždým hovorí, aby som sa nikdy nikomu neposmieval. Len hlúpemu je všetko smiešne, múdri sa neposmievajú.
Učia tak svoje deti aj dnešní rodičia? Počúvam, vraj, nemajú kedy. Škoda.
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.