Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)… 82. časť
Mnohí, ktorí nepochopili prácu učiteľa, si myslia, že opakovať rok čo rok to isté, pýtať sa na to, čo dávno viem, je nezáživné a nudné. Vec názoru. Učiteľ nechodí do školy, aby sa zabával, ale žiakov učil a pripravil ich do života. Svojho času starý učiteľ zadal žiakom úlohu napísať, čo im starší často zdôrazňujú.
Ľudmila:
– Mne moja mama nezriedka pripomína, aby som sa snažila každú prácu urobiť vždy čo najlepšie. Lebo aj tak sa nájdu ľudia, ktorí moju robotu budú znevažovať a spochybňovať.
Janko:
– Naša mamina nám kladie na srdce, aby sme vždy prosili Boha o múdrosť, konali vždy múdro a spravodlivo. Somárov je všade dosť, ale múdri ľudia sú vzácni a cenní.
Marienka:
– Starý otec nezriedka vravieva, že sme chudobní ľudia, a vo svete sa uplatníme len svojou pracovitosťou a statočnosťou.
Martin:
– Naša starká je dobrá a robotná žena. Nikdy nám nezabudne opakovať, aby sme každý deň urobili dobrý skutok. Tak budeme žiť lepšie a šťastnejšie.
Jožko:
– Ocino mi zakaždým hovorí, aby som sa nikdy nikomu neposmieval. Len hlúpemu je všetko smiešne, múdri sa neposmievajú.
Učia tak svoje deti aj dnešní rodičia? Počúvam, vraj, nemajú kedy. Škoda.