Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)… 77. časť
Sobášny obrad na úrade prebieha podľa ustáleného poriadku. Na záver ceremónie pustili z platne nahrávku slávnostnej svadobnej piesne. Hovorili sme jej úradná. Keď sme sa s mojou polovičkou sobášili, dohodli sme sa, že ak to bude možné, my si radšej dáme zahrať našu pesničku – šitú na mieru. Vystihuje naše pocity a zároveň vytvorí komornejšiu atmosfétu. Šlo o pesničku Karla Gotta Tak zůstaň. Ako sa čoskoro ukázalo, urobili sme dobre. Keď po skončení obradu zazneli tóny mohutného záveru skladby, v miestnosti slzilo každé oko. Zážitok na celý život. Neraz sa so ženou hrdíme tým, že na svadbe nám spieval sám božský Kája. Moc dĕkujem!
Zvláštna bola ale iná vec. Keď prichádzal na svet náš prvorodený, bolo ráno, štvrť na osem. Odrazu suseda cez ulicu volá:
– Chytro si zapnite rádio, práve hrajú tú pesničku, ktorú vám spieval Karel Gott na sobáši!
Až ma zamrazilo. Trafiť deň i hodinu?!… Obyčajná náhoda, alebo je čosi medzi nebom a zemou? My sme to vzali ako blahoželanie, že tam hore aj tu dole si na nás spomenuli.
Roky prešli, nás už tiež poznačil čas, ale žijeme. Žijú ešte mnohí svedkovia našej šťastnej chvíle. Žije a doteraz spieva aj fenomenálny Kája. Všetko je tak, ako má byť. Vďaka!
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.