Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)… 52. časť
História Veľkého Krtíša má bezosporu jednu zvláštnosť v tom, že sa delí na starú časť mesta – teda pôvodnú obec a novú časť – moderné banícke sídlisko.
Keď som pred rokmi ukazoval mestečko spolužiakovi, zastali sme pri štadióne – na vyvýšenej terase čnie do výšky rovno z Horičky akoby nejaká pevnosť, nová časť mesta.
– To som ešte nikde nevidel… – konštatoval dojatý spolužiak.
Prvé zmienky o Veľkom Krtíši sú z roku 1245. Nová časť mestečka vďačí za svoj vznik a rozvoj baníctvu, presnejšie ťažbe hnedého uhlia v okolí od začiatku 50. rokov minulého storočia.
Pár slov o kraji, kde som sa natrvalo usadil. Kút skutočne pekný a malebný. Kopcovitý, zalesnený, teplý a suchý. Ibaže bez priemyslu, bez železnice. Akoby sa tu čas dlhšie pozdržal za ostatným svetom. Ale! Kým v Bratislave záujemca o byt musel vopred zaplatiť a čakať aspoň desať rokov, vo Veľkom Krtíši sme dostali štátny byt ihneď, a bez peňazí. Je tu relatívny pokoj, všade máme blízko. Nevytvorilo sa ani kastovníctvo, známe z iných miest – veď všetci sme prišelci…
Veľkému Krtíšu vďačím za mnoho – umožnil mi postaviť sa na nohy, poskytol mi prácu, strechu nad hlavou i útulný domov. Mám vari nadávať?…
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.