jan 012009
 
 1. 01. 2009  Publikoval 17:51 Miniatúry Tagged with: , , , , , ,

Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)… 51. časť

Dvadsaťtri rokov som choval psy. Boli štyri, polovica z ulice: Lapaj, Fany, Belo a Muška. Kamkoľvek som sa pohol, všade ma voľne sprevádzali. Niektoré z nich som naučil voziť sa v košíku za posedom bicykla, aby som sa vyhol problémom v rušnejších križovatkách. Veľmi múdry bol Belo, no viedla Muška. Ovládala všetko, čo má vedieť mestský pes – na nikoho neštekala, nikoho neoňuchávala, na ulici nikdy neurobila neprístojnosť, bielu čiaru krajnice nikdy neprekročila. Ak som zastal, zastala aj ona a čakala. Rozumela ľudskej reči. Akurát čítať a písať nevedela. Keď ju ľudia obdivovali, vtipkoval som, že je to môj bodyguard. Bola to pravda.

Dlhé roky som bol záhradkárom v záhradkárskej osade. Kým moji susedia, rovesníci, boli zamestnaní, žili sme svorne, rešpektovali sme sa. Ale keď odišli do dôchodku, v necelej päťdesiatke, náhle sa zmenilo aj ich správanie. Majster trúnok. Jeden z nich bol odrazu zvedavý, o čom sme sa rozprávali so susedou… Spozornel som. Vravím popravde, že o svojej rodine. Neuveril. Postupne jeho nedôvera prerastala až do chorobnej nenávisti. Odvtedy v jeho očiach som bol iba „študovaný k…“, tak verejne vykrikoval…

– Ak sa niekomu, – slová môjho otca, – náhle zmení povaha, vedz, že tu už dlho nepobudne.

Zrazu sa objavil na mojej parcele. Len brýzgal a chŕlil urážky. Ale keď sa chystal odísť, odrazu sa Muška objavila za jeho chrbtom. A len čo urobil krok, vycerila zuby a tak zlovestne zavrčala, že druhý krok sa už urobiť neodvážil. Ani ďalší. Len čo sa pohol, Muška „výzvu“ zopakovala. Sused zmeravel, hnúť sa nemohol… Nezasahoval som.
– Ty si to začal, poraď si, ako vieš, – myslím si.

Po dvoch rokoch „láskyplného spolužitia“ sa sused prišiel ospravedlniť. O tri mesiace umrel.

Verte, že aj zvieratá majú svoju dušu, že aj ony cítia ako ľudia. (Nikos Kazantzsakis)

ZOZNAM VŠETKÝCH ČLÁNKOV

Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.