Ktože by uveril, že tento školský rok už pomaly končí a my sa o pár týždňov opäť budeme čľapkať vo vodách teplého Jadranu? Preto šup-šup niečo o vlaňajšku napísať, aby nové zážitky nedali zabudnúť na tie vlaňajšie…
More som nikdy nevidel a nevideli ho ani moja žena a deti. Neveľmi som o to dbal, veď ani nebolo za čo z učiteľských platov cestovať, ale posledné letá, kedy sa u nás za dňa ani von nedalo vyjsť, nieto ešte aj niečo robiť, keď človek aj v tieni domu či pod stromom len lapal po dychu a potichu či nahlas preklínal skleníkový efekt, všetky exhaláty dopravných prostriedkov, všetky fabriky s ich smradľavými komínmi, všetky holoruby po stráňach našich hôr či všetko bezuzdné pílenie stromov po mestách, ma presvedčili, že pri mori by bolo asi najlepšie – vlhký vzduch je lepší aj na dýchanie a vari prospeje i deťom, aby boli zdravšie…
Týždeň pred koncom školského roka sme sa v zborovni nevinne bavili o prázdninách, čo kto chystá, kam pôjde a keď som sa ozval, že my pôjdeme do Chorvátska, neverila tomu ani moja žena, ktorá sedela hneď vedľa mňa, nehovoriac o osadenstve našej zborovne, ktoré si klepkalo po čele. Ale ja som mal už vtedy jasný zámer a určený aj cieľ našej cesty. Po večeroch, keď zabúvala aj moja polovička, študoval som desiatky stránok o kadejakých skúsenostiach rôznych ľudí, ktorí odporúčali raz to, raz ono, takže človek po mesiaci mal z toho v hlave riadny zmätok…
Preto počúvaj najmä ty, ktorý sa do Chorvátska chystáš prvýkrát a podobne ako ja vlani, máš veľké obavy z toho, čo, kde a ako.
Po mesiaci som teda zabudol na všetky ponuky naslovovzatých cestoviek, odporúčania scestovaných a nekonečne poučujúcich odborníkov, zapol si Gúgl mapy a pri dostatočnom zväčšení uskutočnil letecký prieskum chorvátskeho pobrežia v nádeji, že nájdem nejakú nie veľmi navštevovanú, ale zato piesočnatú a plytkú pláž (v Chorvátsku je to vzácnosť). A také miesto som veru aj našiel – malú dedinku, starú rybársku osadu, neďaleko Zadaru. Gúgl mi na fotografiách ukázal, že je tam skutočne piesok a turistov viac málo ako veľa.
Neprezradím vám, kde to presne je, lebo by ste sa tam nahrnuli v tisícoch a my by sme museli sedieť doma, ale pár mojich skúseností máte teraz odo mňa zdarma:
1. Zabudnite na jazykovú bariéru – všade sa dohovoríte po slovensky, hoci takáto stránka s krátkym slovensko-chorvátskym slovníkom vám môže byť na začiatku užitočná (aspoň sa v aute zasmejete).
2. Diaľnice nie sú problém – v Maďarorságu sa zaregistrujete do diaľničnej databázy pred vstupom na diaľnicu na hocktorej pumpe a v Chorvátsku platíte priamo na diaľnici (najlepšie kartou).
3. Cestujte na blink – my sme si nič neobjednávali, a veľmi lacné ubytovanie sme zohnali u prvého človeka, ktorého sme na pláži videli predávať v jedinom stánku plážové potreby. Mali sme svoj malý domček s terasou a výhľadom na more 100 metrov od pláže. Kompletné turistické vybavenie nám nakoniec v aute iba zavadzalo.
4. LPG, plyn do auta – natankujte plnú nádrž ešte v Maďarsku na niektorej diaľničnej pumpe poblíž hraníc s Chorvátskom. Môže sa vám stať (ako nám), že LPG v Chorvátsku na diaľnici nezoženiete. My sme ho natankovali po veľkej zháňačke až v Zadare – našťastie nám plyn vydržal až po Zadar.
5. Platobné karty – fungujú všade a bezchybne. To, že je v Zadare Lidl s cenami ako u nás na Krtíši, nám pripomínalo domov skoro denne. Z toho je jasné, že sme sa nenudili a aj varili sme si sami. Pred cestou sme si vybavili SMS notifikáciu platieb kartou na mobil – mali sme prehľad, koľko sme za čo platili v eurách, keďže Chorváti majú ešte stále ako platidlo svoje kuny. A nezabudnite na prípad blokácie vašej karty v prípade jej straty.
6. Dôležité kontakty – Polícia – tel. 192, resp. 112.
Slovenskí policajti v Makarskej +385 99 7201 001 a Cirkvenici – tel. +385 99 7201 002.
Chorvátsky Autoklub (pomôžu pri poruche auta) – tel. +385 11 987.
7. Pri poškodení auta – nezabudnite si od Polície vypýtať potvrdenie o poškodení vozidla.
8. Samé príjemné zážitky – príjemní ľudia (Slovákov tu majú radi), čistota, pokoj a pohoda. Ozaj, ani neviem, ako vyzerá chorvátsky policajt – za celý čas som nezazrel ani jedného(!) a nejakú malú hŕbku smetí pri ceste sa mi podarilo nájsť až po úpornom hľadaní. Chorváti skrátka milujú svoju vlasť a snažia sa pobyt v nej vám čo najviac spríjemniť.Vlani sme tam boli týždeň, tento rok, už k známym, ideme na 10 dní. Čoby nie, keď nás celá dovolenka pre 2 dospelých a 2 deti vyšla asi na 300 eur!!! (ubytovanie + cesta, stravu nerátam – jedli by sme aj doma a cenovo to isté)…
A nezabudnite si linknúť odkaz na naše fotografie z albumu pod článkom, prezradia oveľa viac.
Lúčim sa s vami po chorvátsky – Hvala vam!
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.