Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)… 68. časť
Keď som študoval v hlavnom meste, býval som začas aj v súkromí, na priváte. Izba priestranná, pohodlne sme sa v nej zmestili traja. Moji dvaja spolubývajúci boli odo mňa starší a už zamestnaní. Jeden z nich, silne nábožensky založený, inak dosť nepríjemný a pichľavý človek. Pred Vianocami sa mal ženiť a hneď po Novom roku mu sľúbili byt v novostavbe. Všetko šlo presne podľa plánu – oženil sa, dostal byt. Ibaže…
Komplikácie sa objavili prekvapujúco rýchlo a nečakane. Našu domácu občas prišli navštíviť jej bývali podnájomníci a jeden z nich priniesol ohromujúcu novinu: nášmu mladoženáčovi na tretí deň po svadbe ušla žena a už sa nevrátila…
Zvesť ako hrom. Nestačili sme sa čudovať, predovšetkým sme nechápali, čo sa mohlo stať, že sa im tak skoro rozpadol dlhoročný vzťah, na ktorom si inak veľmi zakladal.
Pochopiteľne, správa vyvolala medzi nami vášnivé diskusie. Vtom jeden z diskutujúcich sa rozhorčene prejavil:
– Somár! Vezme si svoju dlhoročnú známosť, a pritom ju vôbec nepozná.
– Ale on je bigotný veriaci, cirkev to zakazuje, – ozval sa iný.
– A či teraz azda cirkev bude riešiť jeho problémy?…
Je nerozumné iným sa posmievať, a sám sa nemať na pozore. (Latinské)
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.