Vedľa mojej záhrady je 4-árová parcela, o ktorú sa roky nik nestará. Raz-dvakrát za rok ju kosím, aby nezarástla krovinami a pred tromi rokmi som ku kolíkom posadil marhule. Bolo ale leto, sucho, ujalo sa ich len zopár. Tento rok som sa rozhodol doplniť výpadky a zvyšok pozemku dosadiť slivkami, ktorým sa tu celkom darí. Za hodinku som mal hotovo… Pokračovať v čítaní »
Na vyznamenania je môj život dosť skúpy. Ani ako žiak som nebýval vyznamenaný, preto ma to sobotňajšie vyznamenanie v krtíšskom Kauflande o to viac potešilo… Pokračovať v čítaní »
Koniec školského roka. Najviac práce. Stihnúť to i ono, nezabudnúť na hento alebo tamtoho, najmä keď máte na starosti deviatakov končiacich základnú školu a po nesmierne vyčerpávajúcich mesiacoch na novom pôsobisku, kedy sa stal zo mňa ešte aj odborník na matiku, túžil som už iba po prázdninách. Jednoducho priveľa siločiar v mojom silovom poli, človek by najradšej ušiel na Mesiac. 🙁
Preto som s veľkou nevôľou zaregistroval termín záverečného koncertu mojej dcéry na ZUŠ-ke v Balogu nad Ipľom a frfľal už mesiac pred ním: „Prečo to dali na posledný týždeň?!!!“ Totálne vyčerpaný zaspávam na stoličke, viečka mi padajú i pri vystúpení vlastného potomka, keď tu zrazu…