Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)… 101. časť
Môjho otca po celý život zaujímali udalosti obdobia tureckých vojen, presnejšie Sobieskeho výprava na pomoc obliehanej Viedni. Poznal mnoho detailov, ktoré, žiaľ, historici nepotvrdili. A kde chýbajú fakty, nastupujú dohady.
Keď som ešte ako študent navštívil malebné mestečko Modrý Kameň, odrazu akoby doľahla na mňa atmosféra dávneho 16. storočia. V predstavách som videl nepoškodený modrokamenský hrad, valiace sa turecké vojsko, ktoré ho tiahlo dobývať, strach a hrôzu miestnych obyvateľov, rabovanie a plienenie tureckých hord.
Napokon krvavé obliehanie, zúfalé boje slovenských obrancov proti mohutnej presile tureckých votrelcov. Hradné múry neboli roky udržiavané, na hradbách dve – tri delá, k tomu zastarané a nevýkonné. Žalostne málo proti moderným tureckým delám, pýche tureckej armády. Hradná posádka udatná, odhodlaná, no málopočetná. Napriek ich statočnosti a hrdinstvu, hrad nemal reálnu šancu odolať útokom nepriateľa.
Priamych stôp dávnych udalostí je už málo. Donedávna v mestskom dome opatrovali tureckú zástavu, ktorú Turkom ukoristili obrancovia obce Turie Pole. Východne od hradu pri stene bývalej detskej škôlky bola vybudovaná malá kaplnka, presne na mieste, kde vtedy stálo turecké delo v palebnom postavení. Streľbou ponad jarok v hlbokom údolí rumilo hrubé múry hradu.
Zabudnutá história? Iba zdanie! Situácia vo svete môže ešte aj dnes všeličo vyparatiť!
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.