Aj dnes sme sa učili, ale trošilinku inak…
Ktosi na škole vymyslel, že sa v tento deň preoblečie, kto chce, za rozprávkovú bytosť a učiť sa budeme takto preoblečení. Vskutku to tak aj bolo. Pozerali sme po sebe, sťaby sme sa videli prvýkrát.
V mojej triede prváci nesklamali. Síce sa traja žiaci pozabudli, ale potom ľutovali… Jedno dievčatko sa preobliekalo až cez veľkú prestávku, ale celkovo je to na prvákov dobrý výkon. Páčilo sa nám to, všetci sme boli spokojní. Na celoškolskom vyhodnotení po štvrtej hodine vybrali dve naše dievčence, Rebeku a Dianu, medzi najkrajšie postavy na škole – dostali ceruzky s gumami. Všetky ostatné bytosti dostali pexeso s lesnými zvieratkami.
Ja som nedostal nič. Nevadí. Pre niekoho som bol Ďuro-Truľo (pobehoval som totiž v krojovanej košeli), ale deťom som vysvetlil (stále otravovali), že som „predstaviteľom zdravého ľudového jadra“… Pochopili všetky 🙂
Ale teraz vážne. Kto je hlavnou postavou slovenských ľudových rozprávok? Nie je to ten skutočný, nezlomný slovenský človiečik plahočiaci sa v tisícorakej biede, ktorá je v našich rozprávkach miestami až drasticky vykreslená? On, ktorý pretrpel storočia, aby prežil do dnešných dní a hoci ani dnešné časy nie sú voči nemu priveľmi žičlivé, ba miestami sa dá hovoriť o akomsi biľagu biedy a s ňou spojeného vyhnanstva na jeho čele, neopúšťa sa a drie.
Nemali by sme zabúdať na nášho Paľka Dobšinského i na mnohých, čo mu pomáhali a viac sa priprieť k svojeti aj pri takejto príležitosti. Bola to dobrá akcia, ale duchovne sa mohla posilniť práve národnými impulzmi a podujatie orientovať na naše ľudové rozprávky – vyberať postavy práve z nich. To by ale deti museli v prvom rade nejaké naše ľudové rozprávky poznať, mali by ich mať vžité tak, aby na otázku, aká rozprávková bytosť sa im najviac páči, neodpovedali „po betmanovsky“.
Nerobiť školenia, to nie, ale jednoducho vytlačiť si text rozprávky (v čítankách už naše ľudové rozprávky nenájdete, čo je taktiež znakom dnešnej našej duchovnej osirelosti) a prečítať si ju v škole na hodine čítania.
Dnes sa dajú zohnať aj kvalitné nahrávky na CD/DVD nosičoch (Dušan Jamrich je neopakovateľný)… Spraviť si z audio CD súbory vo formáte MP3 nie je problém a rozprávky máte k dispozícii kde len chcete. My so synom to robíme tak, že si prehrávame rozprávky v aute i doma. Keď jesto času, čítam mu ich alebo ich nahrávame na magnetofónové pásky v sobotu ráno na rádiu Devín a v nedeľu na Slovensku 1. Teda nič nebráni učiteľovi prehrať takto získanú ľudovú rozprávku deťom v škole, čo je druhá možnosť a to menej náročná, vhodná ako sprievodná aktivita popri jednoduchšej manuálnej činnosti na pracovnom vyučovaní alebo výtvarnej výchove, kam sa dá aj vhodne zakomponovať ako námet na spracovanie.
Bohužiaľ, môj syn prvák nepochopil moje zámery a hĺbku mojej rozumovosti. Stal sa Červenou Čiapočkou a našu národnú históriu stelesnenú v slovenskej rozprávke odkopol kamsi do kúta. A vôbec, pre deti to bol asi len maškarný ples odetý do nového kožucha…
Čo len z tých detí vyrastie?!
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.