V piatok 21. novembra 2008 sme mali na škole športový deň. Prvé dve hodiny patrila telocvičňa žiakom I. stupňa a flórbalu, t.j. hokeju s malou plastovou loptičkou…
Moji prváci ma potešili. Hneď v prvom vyraďovacom zápase nastúpili proti vekovo starším druhákom. Z mojich žiakov sa vystriedali všetci až na jednu-dve dievčenské výnimky a bojovali vynikajúco.
Po prvej časti, v ktorej nastúpili silnejšie pätorky, prišli na rad slabšie zostavy. Tu sa ukázala sila kolektívu, lebo naše baby pustili iba jeden gól a vydržali tlak silnejšieho súpera. Keďže všetci naši štyria chalani s Rebekou v bráne dokázali dať dva góly (úspešnými strelcami boli Patrik a Martin) a žiaden nedostali, postúpili sme do finále.
Tu sme sa obávali, že dostaneme štvrtákov. Vehementne sme povzbudzovali tretiakov, ale Patrik Gašpar bol v polovici zápasu vylúčený a náskok štvrtákov, ktorý tretiaci úspešne vďaka Paťovi doháňali, bol nakoniec nad ich sily.
Tak sme sa vo finále stali súpermi štvrtákov, kde jasný vekový i fyzický nepomer síl bol veľmi zreteľný, čo sa odzrkadlilo aj na vysokom skóre. Štvrtáci vyhrali 5:0 a my sme obsadili celkovo druhé miesto. Na záver turnaja sme dostali cukríky a diplom, ktorý teraz visí na nástenke.
Nádherný moment sme zažili v zápase proti štvrtákom. Ľudsky krásne bolo, ako nám tretiaci vrátili podporu z hľadiska. Povzbudzovali nás, hoci im už o nič nešlo a pokojne sa mohli na to vykašľať. Aj vďaka tomu sme nedostali viac gólov. Ďakujeme, tretiaci!
Trochu mi bolo ľúto času, ktorý sme trávili v telocvični i naďalej. Po veľkej prestávke sme boli už len v pasívnej role divákov sledujúc zápolenia starších žiakov, učiteľov a rodičov, čo už deti vlastne ani nezaujímalo. Mohli sme čas využiť i účelnejším spôsobom. Veď naučiť sa čítať a písať nie je vec jednoduchá – vyžaduje každodennú systematickú a poctivú prípravu. V ten deň sme na tomto poli nespravili ani len malý krôčik vpred a dve hodiny sme fakticky premrhali.
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.