Ako definovať dobrú vyučovaciu hodinu? Je to hodina, na ktorej sa žiak cíti dobre. Ako to už na svete medzi ľuďmi chodí, je to o pocitoch…
10. apríla 2002 sme na školu dostali prvých 6 počítačov z projektu Infovek. Predmet práca s počítačom som začal na škole vyučovať v nasledujúcom školskom roku 2003/04, bol väčšinou klasifikovaný a ja som si postupne vypracoval vlastný systém práce i hodnotenia výkonov žiakov.
Na samom začiatku bolo moje vyučovanie postavené viac-menej na základnom oboznamovaní žiakov s počítačovou technikou, pripomínalo skôr počítačový kurz. Programovanie som odsúval do úzadia. Jednak prvoradým bolo žiakov naučiť základy práce na počítači, jednak som sa s programovaním nikdy nestretol a mal som s ním sám značné problémy aj na vysokej škole v Nitre, kde som začal informatiku študovať v roku 2003. Neskôr nás na tejto škole upozorňovali aj na to, že programovanie je pre žiakov veľmi náročné, že pomerne veľké percento žiakov nie je schopných algoritmicky myslieť, teda projektovať činnosť krok za krokom. Zvlášť nás varovali pred dievčatami, ba jeden z učiteľov presadzoval aj taký názor, že programovaniu by sa mali žiaci venovať len formou mimoškolskej záujmovej činnosti, teda v krúžkoch…
Dnes na škole veselo programujeme, kreslíme si s korytnačkou v detskom programovacom prostredí Imagine a programovanie je nosnou časťou môjho vyučovania!
Zmenila sa aj štruktúra žiakov. Kedysi som učil len deviatakov, postupne aj ôsmakov, vlani pribudli siedmaci. Vďaka podpore zo strany vedenia školy sa počítačmi v tomto školskom roku zaoberáme vo všetkých triedach na druhom stupni a aj u mojich prvákov.
Informatika, resp. práca s počítačom má v mojom chápaní výrazne praktický, činnostný charakter. Snažím sa, aby si žiaci siahli na techniku, ktorú škola má na vcelku slušnej úrovni a vedeli sa zorientovať v hlavných tematických okruhoch. K dispozícii máme 1 hodinu týždenne, ak niekto chýba, podarí sa chýbať mne, alebo máme sviatočné voľno, nadväznosť učiva pokrivkáva pomerne výrazne. Nemá preto význam od žiakov žiadať prehnané teoretické vedomosti. Hlavným cieľom je, aby žiak dokázal na počítači vypracovať konkrétne praktické úlohy.
Pedagogika spolu so psychológiou poukazujú na výrazne lepšie výsledky žiakov, ktorí boli vzdelávaní činnostne. V prospech činnostného charakteru vyučovania hovoria napríklad tieto charakteristiky: rýchlejšie osvojenie poznatkov, ich trvalejšie zapamätanie alebo zvýšená motivácia žiakov niečo sa naučiť. Preto sa dnes do popredia charakteru práce so žiakmi pretláča napríklad projektové vyučovanie, ktoré výrazne vťahuje žiaka do činnosti, neraz zapájajúce do spolupráce celé žiacke kolektívy, ba i školy (napr. v rámci partnerstva škôl eTwinning). Toto je trend súčasnosti.
Popri snahe o činnostné vyučovanie som si vypracoval aj vlastný systém hodnotenia práce a výkonov žiakov na hodinách. Nazývam ho známkou motivované vyučovanie a jeho hlavnou črtou je bezstresovosť a silná motivácia žiakov k výkonom. Klasifikačnú stupnicu mám trojstupňovú, používam teda len jednotky, dvojky a trojky. Učím takto skoro od začiatku, teda od roku 2003, kedy som si celý systém osvojoval a od tých čias som mal asi len dvoch-troch žiakov, ktorí sa nesnažili ani najmenej a ja som musel ich „výkony“ hodnotiť štvorkami a pätorkami. Po čase sa začali sami trápne cítiť – videli, že aj slabší žiaci pri troche snahy získavali jednotky. Na moju radosť o pár týždňov sa začali snažiť aj oni.
Systém práce je jednoduchý. Zvyčajne vyberám dve až tri úlohy, ktoré má žiak na hodine zvládnuť. Ak má jednu úlohu, má jednu čiarku, ktorú si značím na osobitný papier s menami žiakov (riadky) a kolónkami na dátumy hodín (stĺpce) a žiak má istú dvojku. Ak dokáže vypracovať aj druhú, prípadne ešte ďalšiu úlohu, získava druhú čiarku do záznamu a s ňou aj jednotku. Keď nemá ani jednu čiarku (čo sa často nestáva), zostávame na trojke, pokiaľ žiak prejavil snahu vyriešiť úlohy, ale nepodarilo sa mu to. Žiak vie, že z hodiny bez známky neodíde, nuž sa snaží obstáť čo najlepšie.
Veľmi nám pomáha aj kvalitná učebnica TVORIVÁ INFORMATIKA – 1. ZOŠIT Z PROGRAMOVANIA od Andreja Blaha a Ivana Kalaša (SPN, Bratislava, 2005), súčasťou ktorej je aj CD s programovacím prostredím Imagine, ktoré si žiak môže nainštalovať aj na svoj počítač a s ktorou pracujeme už druhý rok. Je primerane náročná a úlohy sú tu rozčlenené v zhode s potrebami môjho modelu činnostne orientovaného a známkou motivovaného vyučovania. Jedinou chybou je ich nedostatok. Všetkým žiakom sa neujde, nuž ju nedostávajú domov.
A ja? Ja už len behám po učebni a kontrolujem, pomáham pokiaľ vládzem, ak vidím chyby u viacerých žiakov, ukážem cez dataprojektor, vysvetlím na tabuľu, rozkreslím problém pre všetkých. Žiaci si môžu pomáhať aj navzájom, pracovať s počítačom spolužiaka však nesmú. Preto sú trojky u mňa vzácne, o štvorkách a pätorkách ani nehovorím, to sa nestáva. A to sa tu, prosím, stále bavíme o tom zatracovanom programovaní!
Pre oblasť informačno-komunikačných technológií platí viac ako v ktorejkoľvek inej vednej oblasti, že poznatky zastarávajú veľmi rýchlo. Je preto mojím cieľom viesť žiakov k záujmu o predmet a celú oblasť okolo IKT. To, čo sa dnes žiak naučí, zajtra platiť nemusí. Preto by bolo chybou odrádzať deti horšími známkami. Viac ako kdekoľvek inde totiž platí, že väčšina dnešných žiakov sa bude musieť v tomto odbore vzdelávať celý život.
Je mi úplne jedno, kto si čo o tomto mojom jednotkárskom hodnotení myslí. Nie sú to známky zadarmo. Žiaci sú spokojní, ja tiež. Mnohí si vylepšia priemery, nemám problém dať jednotku aj žiakovi, ktorý prepadol z troch predmetov – zažije aspoň akú-takú radosť z výsledkov v škole. Veď škola by mala byť aj o radosti a dobrých vyučovacích hodinách.
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.