Keď zacítim vôňu pečených gaštanov…
Hoci my doma sme ich piekli málokedy. Zväčša sa varili a čistili, t.j. zbavovali nielen vrchnej, tvrdej šupky, ale aj tej jemnej, pod ňou. Nekonečne nekonečná robota, moja mama i otec sa jej ale nebáli (aj my deti sme museli pomáhať) a gaštanová plnka, známejšia ako gaštanové pyré, do rôznych koláčov na našom stole na jeseň nikdy nechýbala…
Článok pôvodne vydaný 14. 10. 2008, ale bez obrázkov, teraz doplnený aj o aktuálne informácie.
Modrý Kameň ako sa mi zachoval v pamäti (80-te roky 20. storočia), Vlachova zem je úbočie vľavo od hradu na náprotivnom kopci, hradné bralo zarastené stromami, na hrade sklad liekov pre celý okres a okresný archív
Pod gaštany som chodieval odmala. A nielen ja, ale celá naša rodina, kto ako mohol.
Vlachova zem, ako sa volá táto časť modrokamenského chotára, kde Turci kedysi dávno založili gaštanicu, sa stávala mojím domovom každú jeseň. Od začiatku septembra a často až do konca októbra sa denno-denne chodilo pod gaštany. Skoro každé poobedie sme trávili v tomto lone ľuďmi za dlhé stáročia čarokrásne upravenej prírody.
Vlachova zem pri pohľade z panskej cesty k hradu ešte zakvitnutá gaštanmi (2007)
Pohľad asi zo Školskej ulice, odumierajúce stromy sú dobre zreteľné (2007)
Moja mladosť, to je najmä vôňa tlejúceho lístia, pokosenej trávy, sena, farieb od výmyslu sveta, prekrásne výhľady do doliny či na okolité kopce, vtáčie hlasy, ďatľovo bubnovanie, zvony náprotivnej veže kostola odbíjajúce každú štvrťhodinu, veveričky tancujúce na konároch platanovite rozložených korún mohutných gaštanov, obrov, akých na Slovensku dnes už asi ani nenájdete, naša verná psica Diana, starký, starká… Skoro všetko pominulo.
Ako v parku, mnoho stromov bolo aj viac ako 300-ročných
Starký mal gaštany v závere doliny smerom na Riečky, úplne pod horou, preto toľko krásy, ticha, nerušeného pokoja. A hoci stará mama umrela, život pod gaštanmi plynul pokojne ďalej.
Idylka pretrvávala, pokým starký žil. To, že sa niečo netušené deje s našimi stromami-obrami, sme začali šípiť na Modrom medzi prvými, ak nie úplne prví. Trenčan, ako sme volali gaštan naprostriedku, začal vysychať. Každý rok pribudlo niekoľko vyschnutých konárov. Za tie roky neustáleho zohýbania chrbáta som poznal plody skoro všetkých stromov. Plody Trenčana sa vyznačovali nevšednou krásou – veľké, pravidelne tvarované, gaštanovitejšiu farbu by ste si nikdy nevedeli predstaviť. Starký si ho veľmi cenil…
Pliaga hubová alias Cryphonectria parasitica nedá stromu žiadnu šancu
O nejaký rôčik to „dostal“ aj susedný strom, ešte pomerne mladý asi storočný junák, a my sme ešte stále nevedeli, čo to je za pliagu. Niekedy v tom čase začali prenikať prvé informácie o príčine tejto choroby, ale Trenčan mal už vtedy dni zrátané a ja som sa začal túlať svetom…
Pohľad z hradnej bašty v r. 2013, po hromadnom výrube vyše tisícky stromov.
Starký umrel, majetok sa rozdelil a moja mama dostala spodok pozemku, kde rástli pod kamenistou cestou dva gaštany a nejaké orechy. S otcom sme nad cestou kedysi zasadili pár gaštanov, ale netuším, ako to tam dnes vyzerá. Na pôvodnom pozemku vraj nerastie skoro nijaký gaštan, ako-tak prežili vraj len tie naše pod cestou a zarastať ragačinou to začalo, ešte kým starký žil…
Rád by som sa tam pozrel, ale bojím sa tých spomienok, smútku v duši za časmi naplnenými toľkou nádherou a z toho plynúcej neusporiadanosti v hlave. Vidieť tú spúšť, na to treba odvahu.
Poznámky
Aj stromy, ktoré ostali a ľudia sa ich snažili zachrániť, na obrázku veľmi mladé, postupne mrú
Ak niekde nájdete údaje o ročnej produkcii tejto niekdajšej najväčšej gaštanice na Slovensku, neverte im. V časoch, kedy boli úrody najväčšie, sa väčšina produkcie predávala načierno priekupníkom zväčša z Bratislavy.
Mladý gaštan v mojej záhrade spred dvoch rokov, toho roku dal už za čapicu chutných gaštanov
Pred smrťou som sa môjho starého otca spýtal, koľko korún (socialistických) dala taká jedna úroda spod gaštanov. Sumu neprezradím, ale vraj to bol približne ročný plat môjho otca (a to sme mali asi iba desať stromov!)
Podľa údajov p. Bohuslava Bariaka, predsedu OZ Sativa uvedených v Rádiu Slovensko je na Modrom Kameni z pôvodných asi 2500 stromov už iba 50, ktoré ešte majú nejaké konáre.
Dnes si občas z nostalgie kúpim za vrecúško gaštanov v Jednote (asi čínskych) a moja žena krúti hlavou, načo to vraj kupujem, keď je to také drahé – nepochopí, kto nezažil…
Ťažko sa písal tento článok aj preto, lebo obrazového materiálu sa z tých čias veľa nezachovalo. Je to až na zamyslenie – toľko krásy, čo tam človek do seba nasával, a jedinú poriadnu farebnú fotografiu som na nete nevedel nájsť! Možno i tam ľudia videli len peniaze… A ak si pozriete video z tejto stránky, alebo túto reláciu z Farmárskej revue, už je po funuse, neskoro – to už nie sú gaštany, na ktoré si ja tu spomínam…
Modrý Kameň v 60-tych, možno 70-tych rokoch 20. storočia
Modrý Kameň asi spred 20-tich rokov, zreteľne vidno, koľko zelene zmizlo aj zo samotného mestečka
Toto je asi najhodnovernejšia podoba hradu v časoch tureckých (len tá južná bašta trochu nesedí)
FOTO
https://www.modrykamen.sk/portals_pictures/i_000178/i_178411.jpg
https://www.modrykamen.sk/portals_pictures/i_000396/i_396471.jpg
https://a-static.projektn.sk/2017/09/gastanica1-e1505219314767-1000×687.jpg
https://i.imgur.com/PVszc9S.jpeghttps://www.modrykamen.sk/portals_pictures/i_000211/i_211281.jpg
https://www.modrykamen.sk/portals_pictures/i_000211/i_211273.jpg
https://imgur.com/QmuJP6Jhttps://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/66/6601030/6601030_625x.jpeg?rev=2
https://stromcekovo.sk/wp-content/uploads/2020/03/volou2.jpg
https://a-static.projektn.sk/2017/09/gastanica-modry-kamen-1000×750.jpg
https://www.modrykamen.sk/portals_pictures/i_000396/i_396690.jpg
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.