Afrika v klietke

Rád vymýšľam niečo nové. Čo myseľ vyprodukuje a ruky vytvoria, to človeka istým spôsobom definuje. Ja sa často realizujem v mojej záhrade pod Zabukovinou, čo je druhý najvyšší kopec v našom okrese, tam to, na rozdiel od školy, nemá také rizikové dôsledky. Niektorí mi tu preto ani na meno nevedia prísť – vraj Mičurin. Ale ja to beriem s úsmevom a pokladám za poklonu.

Paradajkám sa u nás v záhrade zvyčajne darí pomerne dobre. Najmä, keď ide o kolíkovú odrodu Parto, ktorú pestujú a predávajú v Želovciach na škole u Ľuba. Stalo sa už niekoľkokrát, že iní dávno paradajky oplakali (napriek striekaniu im ich zožrala pleseň), no my sme ich v záhrade zbierali skoro až do mrazov, a bez postrekov! Akoby túto odrodu vyšľachtili priamo pre našu záhradu.

Keď som pred rokom o takomto čase kúpil nový počítač, krátil som si čas prezeraním rôznych stránok o záhradníčení. Hľadal som inšpiráciu. Nechcel som sa zase babrať s kolíkmi, ktoré často pováľal vietor alebo váha rastlín, či trápiť sa s vyväzovaním. Zase sa potvrdilo staré pravidlo, že kto hľadá, nájde. Skombinoval som dva nápady a stálo to za to:

1. Pestovanie v klietkach – pletivo poskytuje rastlinám oporu,
2. Africké záhony – s hnojivým humusom uprostred.

Nevedel som sa dočkať, kedy budeme sadiť priesady. Zem, čo som navozil pred tromi rokmi, som prvý raz vyhnojil kompostom a zľahka prebehol rotavátorom. Našiel som superlacné 10-litrové vedrá v krtíšskom záhradkárstve, využil aj zo dve popraskané, staré. Navŕtal diery. Pletivo, ktoré ale vôbec lacné nebolo, som kúpil v remeselných potrebách. Zohnal som priesady a nachystal aj mnou dopestované, ktorými dopĺňame prípadné výpadky v dodávkach priesad, alebo nimi dosádzame, ak sa rastlinky neujmú.

Pripravil som si pletivo – porobil z neho klietky, ako vidno aj v uvedenom návode. ALE!!! Oni použili nižšie pletivo – 100 cm vysoké, ja 120, pretože sa mi meter zdal málo. Aj 120 cm sa mi málilo – ja mám predsa ťahavé paradajky, vysoké, kolíkové, ktoré dorastú aj do 2 metrov! Neskôr som vytušil, že oni v tom návode asi mali kríčkové, nízke, ktoré my už roky vôbec nepestujeme, bolo však neskoro…

 

Zrazu problém – ako dočiahnuť dovnútra? Vyrezal som teda po oboch stranách otvory, ale ako sa neskôr ukázalo, nebolo to veľmi praktické a jednou rukou sa vnútri bohviečo robiť nedá. Navyše aj žena počala frfľať, nuž hotová Sodoma a Gomora!

Myslel som si, že to bude bezúdržbová vec, ale vnútri sa paradajky váľali, bolo načim ich popriväzovať, čo bolo bez prístupu oboma rukami nemožné a aj vylamovanie zálistkov bolo utrpením… Zanechal som ich teda svojmu osudu, veď voľajako už len bude. A pletivo dnes, po sezóne slúži už len ako ochrana stromkov…

Náhoda ale zaúradovala a našiel som iný spôsob, šikovnejší a lacnejší. Došlo mi pletivo a ostali dve hniezda. Do ďalšieho 50 metrového balíka som už nechcel strkať peniaze, nuž dal som napochytre ku každému koreňu bambusové kolíčisko a všetky tyče hore zviazal pekne dohromady vytvoriac tvar pyramídy. Stabilita ohromná a prístup vynikajúci.

Druhá inšpirácia bola, naopak, veľmi úspešná a zaujala aj moje kolegyne a kolegov pri debate v zborovni. To vedro uprostred hniezda nie je totiž prázdne. Má navŕtané otvory na zavlažovanie, ale nie čistou vodou. Zo dve lopaty čistého kompostu zakrytého slamou dokážu zázraky. Zalievame tzv. kompostovým čajom, výluhom, podobne ako tí Afričania. V horúčavách sme tak raz za týždeň zaliali vedrá vodou a plusy tohto spôsobu zotreli zápory predošlého. Jednoducho paradajky lámali rekordy. Keďže neboli zaštipované, rástli bujne, ale aj tak rodili „ako sprosté“.

Na záver niekoľko mnou odporúčaných rád pre pestovanie paradajok:

1. Pestujte výlučne vysoké, kolíkové sorty – pri kríčkových škoda námahy, majú nižšiu výnosnosť a bolí pri nich chrbát.
2. Proti plesni pomáha otvorená poloha (vzduch) a odstránenie spodných listov až do výšky 20 cm. Tento rok v máji napršalo 154 mm zrážok (skoro 3-mesačný zvyčajný úhrn) a veru už som chcel vytiahnuť postrekovač – niektorým rastlinám ožltli listy, ale po dažďoch sa rýchlo spamätali.
3. Ja mulčujem vždy – netreba zalievať a aj teraz v hniezdach som mulčoval. Najlepšia je slama. Bráni v raste burine a rastlina nie je priamo v styku so zemou – vrchná vrstva slamy vysušuje okolie paradajok a spodná udržiava vlhko. Tiež chráni mladé rastlinky pred chladom. Môžu byť aj kartóny z obchodu – stačí vyrezať kríž, vyhnúť kartón a lopatkou vysadiť priesadu. Nezabudnite kartóny poprichytávať k zemi kameňmi.
4. Vylamovanie zálistkov – rasliny tvoria v pazuchách listov (miesto, kde list vyrastá zo stonky) nové výhony. Ak ich nevylomíme, rastlina veľa energie venuje tvorbe svojho tela a menej myslí na potomstvo, plody. Treba to regulovať. Ja nechávam dva silné výhony a keď rastliny dorastú do výšky 120 – 130 cm, nechávam ich na pokoji. Vtedy už zvyčajne prevyšuje ponuka plodov nad ich dopytom.

Dobré úmysly skoro vždy vedú človeka za nos do pekla. Často sa to totiž s radami preháňa. Kúpte si záhradkársky časopis, alebo ešte horšie – knihu o pestovaní hocičoho a začne vás oblievať pot: Ešte toto treba a ešte toto, toto dnes a toto už len zajtra, ale kedy spraviť ešte  toto a toto?!? Človek nadobudne pocit, že ak to neurobí podľa týchto stopercentných rád, zrúti sa svet a on chudák večer ani nezaspí, pretože ho rovno trafí šľak. Ak to aj prežije, stáva sa nesvojprávnym otrokom.

Ja patrím k tým pohodovejším, hoci aj ja viem kopnúť do vrtule. Tento článoček s 11 tipmi na pestovanie paradajok a iks ďalších podobných osvedčených rád preto berte s rezervou.