Skip to content
PIEROG.org

Teacher's world

PIEROG.org

Teacher's world

  • Záhrada
  • Zápisník
  • Domovina
  • Muzika
  • Trieda
  • Pohorelá
  • Čítanie
  • Informatika
  • Šlabikár
  • Mama
  • Otec
  • Záhrada
  • Zápisník
  • Domovina
  • Muzika
  • Trieda
  • Pohorelá
  • Čítanie
  • Informatika
  • Šlabikár
  • Mama
  • Otec
Subscribe
PIEROG.org

Teacher's world

PIEROG.org

Teacher's world

  • Záhrada
  • Zápisník
  • Domovina
  • Muzika
  • Trieda
  • Pohorelá
  • Čítanie
  • Informatika
  • Šlabikár
  • Mama
  • Otec
  • Záhrada
  • Zápisník
  • Domovina
  • Muzika
  • Trieda
  • Pohorelá
  • Čítanie
  • Informatika
  • Šlabikár
  • Mama
  • Otec
Subscribe
Miniatúry

Muška sa ma zastala

By a.pierog
1. 01. 2009 2 Min Read
0

Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)… 51. časť

Dvadsaťtri rokov som choval psy. Boli štyri, polovica z ulice: Lapaj, Fany, Belo a Muška. Kamkoľvek som sa pohol, všade ma voľne sprevádzali. Niektoré z nich som naučil voziť sa v košíku za posedom bicykla, aby som sa vyhol problémom v rušnejších križovatkách. Veľmi múdry bol Belo, no viedla Muška. Ovládala všetko, čo má vedieť mestský pes – na nikoho neštekala, nikoho neoňuchávala, na ulici nikdy neurobila neprístojnosť, bielu čiaru krajnice nikdy neprekročila. Ak som zastal, zastala aj ona a čakala. Rozumela ľudskej reči. Akurát čítať a písať nevedela. Keď ju ľudia obdivovali, vtipkoval som, že je to môj bodyguard. Bola to pravda.

Dlhé roky som bol záhradkárom v záhradkárskej osade. Kým moji susedia, rovesníci, boli zamestnaní, žili sme svorne, rešpektovali sme sa. Ale keď odišli do dôchodku, v necelej päťdesiatke, náhle sa zmenilo aj ich správanie. Majster trúnok. Jeden z nich bol odrazu zvedavý, o čom sme sa rozprávali so susedou… Spozornel som. Vravím popravde, že o svojej rodine. Neuveril. Postupne jeho nedôvera prerastala až do chorobnej nenávisti. Odvtedy v jeho očiach som bol iba „študovaný k…“, tak verejne vykrikoval…

– Ak sa niekomu, – slová môjho otca, – náhle zmení povaha, vedz, že tu už dlho nepobudne.

Zrazu sa objavil na mojej parcele. Len brýzgal a chŕlil urážky. Ale keď sa chystal odísť, odrazu sa Muška objavila za jeho chrbtom. A len čo urobil krok, vycerila zuby a tak zlovestne zavrčala, že druhý krok sa už urobiť neodvážil. Ani ďalší. Len čo sa pohol, Muška „výzvu“ zopakovala. Sused zmeravel, hnúť sa nemohol… Nezasahoval som.
– Ty si to začal, poraď si, ako vieš, – myslím si.

Po dvoch rokoch „láskyplného spolužitia“ sa sused prišiel ospravedlniť. O tri mesiace umrel.

Verte, že aj zvieratá majú svoju dušu, že aj ony cítia ako ľudia. (Nikos Kazantzsakis)

ZOZNAM VŠETKÝCH ČLÁNKOV

Tags:

Belochovateľstvo psovčlovek a pesFanyLapajMuškasusedské vzťahy
Author

a.pierog

Follow Me
Other Articles
Previous

Ľaľušky starej mamy

Next

Miesto, kde žijem

Kategórie

  • Čítanie (9)
  • Domovina (14)
  • Informatika (37)
  • Mama (6)
  • Muzika (22)
  • Otec (45)
    • Miniatúry (42)
  • Pohorelá (10)
  • Šlabikár (3)
  • Trieda (40)
  • Záhrada (17)
  • Zápisník (62)
november 2026
Po Ut St Št Pi So Ne
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30  
« máj    

Administrácia

  • Prihlásiť sa
  • Feed záznamov
  • RSS kanál komentárov
  • WordPress.org

Najhľadanejšie

  • jednotky
Copyright 2026 — Anton Pierog. All rights reserved. Blogsy WordPress Theme