Dnes sme mali na škole rodičovské stretnutie. Celoškolské spojené s ochutnávkou jedál a následne i triedne schôdzky…
Na celoškolskom stretnutí ma zaujala najmä nízka účasť rodičov, hoci rodičia mali možnosť ochutnať aj výsledky práce našich kuchárok. Na mojom predchádzajúcom pôsobisku sa toľko rodičov objavovalo bežne v jednej triede.
Zaujala i informácia, že za posledných 13 rokov máme o 180 žiakov menej. Ja pridávam, že aj učiteľov a vychovávateľov je asi o polovicu menej.
Viacerí z rodičov mojich prvákov sa dopredu ospravedlnili, alebo prišli pred oficiálnym stretnutím. Nakoniec sa v triede zišli rodičia 4 žiakov, ak zahrniem aj seba do tohto počtu. Debatiť bolo o čom. Vyzdvihol som kvalitu šlabikára, v ktorom sa deti na rozdiel od predchádzajúcich vydaní šlabikára Lipka učia čítať slabiky od samého začiatku. Pri spájaní písmen do slabík totiž viacero z detí zlyhávalo a muselo ročník opakovať, niektorí i viackrát. Vysvetlil som techniku nácviku čítania slabík i dôležitosť tohto kroku pre ďalší pokrok v čítaní detí, vysvetlil, ukázal, ako na to.
Poukázal som aj na to, že v písankách musíme asi dvakrát viac písať oproti predošlým zošitom, čo je dosť časovo náročné na vyučovaní, ale viac musia deti písať i doma.
Oproti iným rokom, kedy som deti učil čítať a písať v prvom ročníku, tento rok vidím aj pod pokrievku domácej práce pri príprave dieťaťa na vyučovanie, keďže učím aj svojho syna, a tak môžem presnejšie povedať, ako postupovať s dieťaťom doma.
Z hľadiska celkového úspechu žiaka na základnej škole je prvý rok v škole pre dieťa nesmierne dôležitý. Ešte na vysokej škole sme sa na ktorejsi hodine zaoberali referátom, ktorý informoval o rozsiahlom výskume úspešnosti detí na ZŠ. Konštatovalo sa v ňom na vzorke niekoľko tisíc žiakov, ktorých výsledky v škole boli monitorované v prvom i poslednom ročníku, že ak je dieťa dobre naštartované v prvom ročníku, tento status si zachováva so štatisticky vysokou pravdepodobnosťou okolo 90% aj vo vyšších ročníkoch. V tomto výskume sa potvrdila i opačná tendencia – žiak s problémami v prvej triede máva problémy i naďalej, vo vyšších ročníkoch.
Uvedomujúc si túto skutočnosť, musí učiteľ v prvom ročníku veľmi dbať o to, aby žiak prežíval pocity úspechu a aby ho chválil za každý, i ten najmenší pokrok na ceste k školskej úspešnosti. Je to veľká zodpovednosť, ale samá chvála nie je všeliek. Na niekoho je potrebná aj istá dávka prísnosti pri vyžadovaní dodržiavania systému práce a nepoľavovať, pokým sa nevytvoria potrebné návyky. Niekto to zvládne ľahšie, iný ťažšie. Veď sme ľudia rôzni…
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.