Podarilo sa, dnes sme boli na obede prví…
Väčšinou chodíme na obed poslední. Stále ešte dlho trvá, kým dopíšeme, poumývame si ruky, vyložíme stoličky a nastúpime ku dverám. Nie je to jednoduché, sme prváci.
Mojou snahou je pobádať pomalých, aby nebrzdili svojím tempom ostatných v triede. Dieťa, ktoré na také tempo nie je navyknuté, nerozumie príkazom alebo jeho temperament je s požiadavkou na vyššie tempo v rozpore, je v škole automaticky odsúvané na perifériu úspešnosti. Pre niektorých žiakov je to stimul pre svoj psychický rozvoj, posúva ich to, iným škodí. Tu treba pomocnú ruku učiteľa a citlivosť.
Na vysokej škole v Banskej Bystrici som mal výbornú učiteľku. Didaktiku začiatočného čítania a písania som mal u pani PaedDr. Kompánovej. Pamätám si, ako som bol na začiatku prekvapený, keď sme mali vypísať predtlačové písanky pre prvákov. Každý sa snažil o dušu spasenú (pani Kompánová bola prísna), ale keď nám tie zošity vrátila a rozoberali sme spolu chyby, všetci sme žasli, koľko chýb sme tam mali. Vtedy sa nám pred zrakmi zjavila krása našich písmen, ako sú poskladané z jednoduchých tvarov.
Naučiť sa správne písať nebolo pre nás jednoduché a pocit zodpovednosti ešte vzrástol, keď sme preberali rôzne seminárne témy vo forme referátov. Mne sa dostal výskum školskej úspešnosti pri porovnaní začiatku a konca školskej dochádzky na základnej škole. Bol to rozsiahly výskum z 80-tych rokov na vzorke asi tritisíc žiakov. Ukázalo sa, že žiak, ktorý úspešne napreduje v prvom ročníku, tento status si zachová až do konca základnej školy s vyše 90%-nou koreláciou (zhodou).
Keď som v Budči dostal prvýkrát prvákov, tento pocit zodpovednosti bol až neznesiteľný. Dnes sa nad tým iba pousmejem. Len chvíľu diagnostikujem žiaka a viem, kde je jeho problém, kde je pes zakopaný. Chcelo to však roky práce v prvom ročníku i styk so žiakmi, ktorí už kvôli nezvládnutej technike čítania museli opakovať prvý ročník a najmä ochotu pracovať na sebe a snažiť sa porozumieť…
Máme za sebou už šesť týždňov tvrdej práce, adaptačné problémy sa ešte prejavujú, ale už nie v takej vypuklej podobe. Zvykáme si na seba, deti sa prispôsobujú mojim požiadavkám, ja ich tempu. A výsledkom je, že sme dnes krátko po zvonení mohli ísť na obed…
Mali sme zemiakovú polievku so syrom a bravčové mäso s haluškami.
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.