Ako ťažko vypestovať strom v takých nehostinných podmienkach, aké prinášajú čoraz desivejšie letné suchá! Všetko priam volá na ratu, tráva vyhorená, spálená slnkom, človeku ani dýchať nedá, niet kam ujsť.
Už niekoľko rokov si všímam južné úbočia našej Krupinskej planiny a zreteľne vidieť, ako schnú stromy najmä vo vrcholových partiách lesa (u mňa za plotom detto). Tam je vlaha čoraz vzácnejšia, no aj potoky v dolinách sú už len živoriace potôčiky. Vidieť dostatok vody v potoku už býva veľkou vzácnosťou…
Kedysi sme s otcom mali záhradu na Modrom Kameni. Z Krtíša bolo treba prejsť popod Babku horou na Zakatovku. Často sme mali ťažkosti s veľkou mlákou, ktorá sa tam najmä po dažďoch rozvaľovala cez celú cestu. Obísť ju nasucho vyžadovalo často akrobatické výkony na hraniciach schopností. Pamätám si, ako sa otec neraz potrápil, keď cez ňu prenášal brata. Dnes by ste ju v lete nenašli. Vyschli aj studničky v lese poblíž našich záhradiek, pred vyše 20 rokmi ešte napájajúce lesné zvery.
Ak si dorábate aspoň časť potravín sami, dobre viete, ako váš výsledok závisí od počasia a jeho priebehu v slede dní. Nikdy ma to zvlášť netrápilo, ale začalo ma to viac zaujímať s prebiehajúcou novou výsadbou na našej vtedy ešte dvojparcelovej záhradke (8 árov) na jeseň roku 2013 a najmä v desivom lete nasledujúceho roku, kedy bolo veľké sucho, vyčerpávajúce teploty (nameral som až 39 °C!!!) a denne som polievaním kriesil k životu mladé stromky a kríčky. Hoci sme neskôr po komasácii prikúpili ešte jednu bývalú parcelu (spolu 16 árov) a dokonca som vysadil stromky aj na susednom neobrábanom pozemku, tie pamätné začiatky sú pre mňa dodnes mementom.
Odvtedy jediné leto, kedy som si v lete mohol oddýchnuť a nepolievať, bolo leto v roku 2016. Našťastie, lebo po operácii by som to nezvládol. V ten rok som mal inú zábavku – ešte do zimy som spratal štyri Tatry zeme navezenej pod zeleninu.
Čo znamenalo polievať? Denne ráno vedrom naplniť šesť 50 a 60-litrových bandasiek na prívesnom vozíku za mojím traktorom – dosluhujúcim Favoritom, v najväčšej obednej páľave pospúšťať hadicou do 1000-litrovej nádoby dolu pri búde a večer polievať. Pri zotmení, kedy ľudia už boli poodchádzali, čerpať, ak ľudia vodu neminuli, znovu. Lopota, lopota, lopota, celé prázdniny.
Môj osud – 15-litrový kýbeľ vody
Mulčovanie veľmi pomáha – zadržiava vlahu a zlepšuje pôdu
Keď tečie popri mojej záhrade na jar voda, mám ju za plotom, dnes ju zachytávam do jamy na kopci a spúšťam hadicou dolu k búde, priamo do 1000-litrovej nádrže
Ľubo, keď sa mu sťažujem na sucho v záhrade, mi už dávnejšie radil vykašľať sa na záhradu kdesi pánu bohu pod fúzom, kde niet vody a kúpiť kus zeme niekde dolu, pri Ipli. On také starosti na sútoku Krtíšskeho a Plachtinského potoka nepozná a badať to aj na stromkoch, čo sme kedysi spolu kupovali pri Olomouci – moje sú o tretinu menšie. Tie jeho si vodu natiahnu koreňmi spod zeme, moje nemajú skade…
Ostatné roky býva pravidelne suchá jar, kedy už apríl býva zúfalý a na hrane je to celé leto. Potom to zaklincuje veľmi suchá jeseň až do novembra, kedy je problém strčiť rýľ do zeme. Sibyla zdá sa, mala pravdu – budú len dve obdobia – jedno suché a horúce a druhé mokré a studené. Ale skade to tá žena pred skoro 3000 rokmi mohla vedieť?
Náš kraj je jedným z najsuchších na Slovensku, pri Ipli naprší ročne okolo 600 mm zrážok, tu hore na Krupinskej planine 650 – 700 mm (podľa meraní za roky 1901 až 1950 – Pánik, V. a kol.: Javorie – Krupinská vrchovina – Rimavská kotlina, Zväzok 50 Turistického sprievodcu ČSSR, Šport, Bratislava, 1969). A hoci sa oproti tomu množstvo zrážok podľa mojich meraní ročne mierne zvýšilo, teploty sú extrémne vysoké, spôsobujúce vysoké výpary a rozloženie zrážok v roku je nerovnomerné, s výraznými extrémami. Asi najhoršie na tom je nízky porast. Choroba kosenia vyžínačmi zničí trávu po koreň. Všimnite si – nájsť dnes rozkvitnutú lúku je skoro nemožné. Následne niet ani semienok a vtáci v zime to majú o to ťažšie. Podobné je to s húštinami aj popri poľných cestách, ktoré spásajú zase naše „bio“plynárne…
Preto bol rok 2020 výnimočný aj tým, že nebolo extrémnych horúčav a jeseň bola blativá. Extrémy neboli také výrazné. Výdatne napršalo už v októbri (154 mm) a ani výraznejšie nemrzlo. Hmla a sychravo, slnko k nám aj mesiac nenakuklo, čo je u nás nezvykom. Ale pre stromy, prírodu, je to liek na rany. Aj podzemné vody podľa sondy pri Ipli sú konečne v normále. Myslím si, že to súvisí s poklesom počtu lietadiel nad našimi hlavami. Vírusy sú síce mrňavé, ale dokážu veľa…
Pár mnou zachytených postrehov z pozorovania prírody:
2018 Jar postihlo sucho v apríli. V predtuche sme sadili a siali veľmi skoro (na konci marca) do mokrej zeme, sucho nám nespôsobilo väčšiu škodu, iba petržlen a mrkva vyšli veľmi slabo. Jeseň bola extrémne suchá, musel som vytiahnuť hadice, polievať a zachraňovať väčšinu stromov a kríkov kvôli môjmu experimentu – väčšinu ešte malých kríkov a stromčekov som zbavil starého mulču, vyhnojil, okopal a osial ďatelinou. Tá ale nenarástla tak, aby vytvorila hustý hnojivý koberec, v horúčavách živorila a rastliny trpeli. Samozrejme, zase som porušil svoje predsavzatie NEKOSIŤ! a trávu som pokosil. Extrémne suchá jeseň to zaklincovala a ja chtiac-nechtiac som musel (NA JESEŇ!!!) zase vláčiť vodu a polievať. V novembri sa nedalo ani rýľovať – dupaním na rýľ mi praskla podrážka na skoro nových pracovných topánkach. Koncom novembra to už bolo lepšie a do Vianoc som mal zeleninovú časť porýľovanú.
2019 17. 3. sa zobudili prvé včely – PAČMELE. 27. 4. sme sadili priesady, ale začiatkom mája sme ich museli prikrývať slamou – hrozil mráz, ale nakoniec nemrzlo. Do 5. 5. bolo extrémne sucho – suchá jar po suchej jeseni, v zime len raz lepšie nasnežilo, ale sneh sa držal od Vianoc skoro 2 mesiace (nebolo zimnej vlahy). Po roztopení snehu bola mokrá len vrchná vrstva zeme, Začiatkom marca som preto urýchlene mulčoval slamou všetky mladšie a cennejšie rastliny, tie si potom veselo rástli, až kým v máji nezačalo pršať. Prvýkrát som tu zažil, že na jar netiekla dolu záhradkami voda, až 22. 5. začala opäť tiecť, vlaha sa vrátila skoro do normálu. Voda tiekla dolu záhradkami presne 20 dní. Potom nasledovali horúčavy, ktoré zliatu zem vysušili a následné sucho spravilo zo zeme betón. To efekty sucha len znásobilo. Priesady sme sadili ako vždy pred zmrnutými, ale prišla zima a priesady sa z toho týždne spamätávali – zastavili rast, neskôr mnohé slabo rástli, rodili málo, alebo len prežívali bez úžitku. Pred 26. 7. sucho, aké v záhrade nepamätám. 26. 7. nalialo 50 mm vlahy, doteraz najvyšší mnou nameraný denný úhrn. Pršalo našťastie na trikrát, ale posledná dávka 6 mm bola najhoršia – silný vietor s vodorovným smerom dažďa a na chvíľu aj krúpy, ktoré našťastie nespôsobili škodu.
Sucho, aké nepamätám, 27. júl 2019, deň predtým konečne napršalo 50 mm a v ten deň ďalších 24,5 mm
Sucho, 27. júl 2019, susedov pozemok po pokosení vyžínačom – tráva „zmizla“
Sucho, 27. júl 2019, rozdiel medzi kosením a nekosením
Po tomto daždi sa stav vrátil do normálu, v auguste a septembri akoby nastala druhá jar – kvitli aj jablone a z koreňov vyschnutých rastlín rašili nové ružice listov a kvetov. V októbri opäť výrazné sucho, ako na hojdačke, ledva sa dalo rýľovať. November to rýchlo dobehol, ale ja som už mal porýľované… Práve vtedy sa začali objavovať diviaky a srny. Chodili cez poškodený plot v zadnej časti záhradiek. Do Vianoc som poopravoval celý spodný plot, toto som nestihol. Keby tak všetci…
2020 Na začiatku marca sa vlaha dostala do normálu, úroveň podzemnej vody pri Ipli v Ďarmotách sa po roku dostala nad priemer. 14. 3. vyleteli prvé včely. Do 7. 4. tiekla voda dolu záhradou, do 23. 4. som z nej ešte po troche odčerpával (z jamy). Apríl – najmenšie množstvo zrážok, aké som dosiaľ za mesiac nameral, len 3 mm. Obrovské sucho. Jar (marec, apríl a aj máj) úplne bez výdatnejších zrážok, tráva na mnohých miestach vyhorená, ako vraví Ľubo, vyrástli iba trvalé trávy, zo semien nepovzchádzalo nič. Suchšiu jar si nepamätám. So susedom sme v apríli vyčistili studňu. Bola to náhoda, že som trafil po rokoch na človeka, ktorý mi s tým pomohol. Čerpadlom ťahal vodu až na kopec, tak som si kúpil aj ja a vodu už nevláčim autom. Polievame stále – zeleninu každý druhý deň a kríky a aj stromy raz za jeden-dva týždne. Do Medarda velikánske sucho. 17. 6. začala tiecť voda dolu záhradkami, ale tiekla len niekoľko dní. Jún doplnil výpadok vlahy, plody sa naliali a bolo všetkého nadostač. Taký úrodný rok som ešte v mojej záhrade nezažil. Na jar nič nevymrzlo a jún zaplodil. Mali sme všetkého nadostač – sliviek, muchovníkov, višní, jahôd, ríbezlí, ale aj paradajok, paprík a konečne aj uhoriek… V polovici augusta opäť extrémne sucho – stromy zhadzovali lístie, plody černíc poschli na kríkoch… Sucho trvalo skoro do konca septembra a 15. 10. začala tiecť dolu záhradkami voda! Síce len tri dni, ale veľké blato (nemrzlo) sme mali až do konca roka, čo naozaj už dávno nebolo. Podobne aj po 10. decembri a na konci roka pár dní tiekla voda. Boli problémy s oraním. Kto si ho nechal na neskôr, oral veľmi ťažko. Lietadiel na oblohe ubudlo (Covid 19), ani extrémne vysoké letné teploty neboli.
Nedeľa, 17. 1. 2021: Dnes v rozhlase spomínali, že podľa zistení americkej NASA bol minulý rok najteplejším rokom v histórii meraní. Každý rok sme peklu bližšie…
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.