Veľký Krtíš, starší žiaci 21. marca, mladší 26. marca 2024
Deň po deviatackom Monitore si išli starší žiaci zrelaxovať svoje EGO do Krtíša na okresný turnaj vo florbale. Aj sa im to skvele podarilo. Neboli tam síce len deviataci, no i tak domov doniesli strieborný pohár za druhé miesto. Nakladačku dostali len vo finále od gymnazistov…
O necelý týždnik sa vydali do Krtíša mladší žiaci. Posledné týždne sme o inom už pomaly ani nerozprávali a trénovali a trénovali. Po prvom zápase, keď sa dozvedeli, že si vyberiem žiakov podľa výkonov, tiekla i krv (hokejka v tvári) a Peťo skoro prišiel o palec.
Nadšenie a túžba odčiniť debakel z turnaja vo vybíjanej boli nesmierne. Očakávania dostali krídla a mne dalo veľa roboty mierniť ich, lebo o čo väčšie sú očakávania, o to väčšie býva sklamanie z ich nenaplnenia. Ale nakoniec aj ja som napäto očakával chvíľu, kedy na ihrisko vypustím mojich malých modrých diablov.
Deň D nakoniec prišiel. Síce som si vypočul poľutovanie aj od dvoch kolegýň, že s kým to tam idem a či to so žiakmi v autobuse vydržím, lebo „sa nevedia správať…“ (nemohli sme ísť školským autobusom), v duchu som sa smial. My sme predsa mali chlapskú dohodu a tá sa MUSÍ dodržať! A tak aj bolo. Správanie viac než vzorné počas celého dňa, o správaní sa medzi ľuďmi v autobuse ani nevraviac, len Filipovi raz uleteli nervy na konci druhého prehraného zápasu, keď sa hneval, že mu ostatní neprihrávali a akýmsi čudným pričinením na nás zostal biľag, že sme naliali ktorémusi chlapcovi z krtíšskej Dvojky v spoločnej šatni do topánok džús (nechal si ho na svoju škodu rovno pri topánkach).
Ale ako som nad tým rozmýšľal, omáľal to do večera v hlave, neverím, že to boli moji žiaci – šatňa bola priechodná a každý, kto vošiel do telocvične, ňou musel aj prejsť a ak by to aj spravili, nesedeli by tam ako pečiarky pod stromom a neriskovali odhalenie. A keď vezmem do úvahy veľkú rivalitu medzi Jednotkou a Dvojkou (kde som učil a dobre to poznám), tak tuším, kde by som možno mal toho vinníka hľadať. Bolo to až na konci turnaja a chlapci videli, že so žiakmi z Dvojky sa aj bavím ako s bývalými žiakmi (v priateľskej atmosfére) i s ich učiteľom, mojím bývalým kolegom… Skutočne neverím.
Áno, zo štyroch zápasov sme síce tri prehrali, ale jeden sme už dokázali remizovať (s krtíšskou Trojkou) a posledný zápas s Dvojkou skoro tiež. Ďalším pozitívom boli nevysoké prehry – najvyššia o tri góly, čo nie je až tak veľa a najväčšiu radosť som mal z disciplinovaného plnenia mojich taktických pokynov (zmätkovali len Zolo a Dušan).
Chlapci sa zlepšovali od zápasu k zápasu a plne sa to prejavilo v poslednom zápase s Dvojkou. Síce sme už prehrávali 3:0, ale potom som vymenil pätorku a Jakuba poslal do útoku, kde zahviezdil a chlapci dali dva rýchle góly. Ukolísaný a zmierený s ďalšou prehrou, zrazu som ožil (ááá, tak to ešte nie je stratené!) a bývalý kolega Erik z Dvojky naopak znervóznel – zrazu začal kričať na svojich ako o život. Do konca zápasu zo tri minúty, stupňovali sme tlak, ale jeden protihráč prešiel našou obranou ako nôž maslom a bolo vymaľované…
Príjemným spestrením bol dievčenský miniturnaj mladších žiačok medzi troma krtíšskymi školami a počas troch prestávok medzi turnajom chlapcov. Keď hrali chalani, povzbudzovali ich a tie domáce, z Jednotky, až tak, že keď som pri nich stál a ktorási vydala náhle zvuk podobný siréne, musel som ju upozorniť, že ak to spraví ešte raz, mňa odvezú rovno do márnice. Do konca turnaja sa na mňa už len milo usmievala…
Najviac ma mrzelo, že sme nemali brankára ako iné tímy. Ivan neprišiel a Rišo, akokoľvek sa snažil, už len svojimi telesnými rozmermi mu nemohol konkurovať. Škoda. V našom školskom autobuse cestou domov sme sa rozhodli, že si niekoho z triedy vykŕmime tak, aby sa ani do brány nevpratal a my nedostali ani gól. Najväčšími kandidátmi na bezplatnú potravinovú pomoc v tomto ohľade sú Leo s Viktorom, ale možno vykŕmime oboch, aby sme mali aj náhradníka.
Inak najväčšou pochvalou je, že sa naši žiaci nezľakli väčšinou chlapcov o ročník a hlavu vyšších, keďže mali viac šiestakov ako piatakov a my naopak, šiestaka Janka len jediného…
Pierog
P.S. Článok vyšiel na webe školy a s väčšími úpravami (zmena nadpisu…) aj v okresnom týždenníku POKROK č. 17 dňa 22. apríla 2024.
ALBUM 1
ALBUM 2 (mladší žiaci)
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.