júl 162012
 
 16. 07. 2012  Publikoval 21:38 Zápisník Tagged with: , , , , ,
Streľba

Nie príliš hlasno, skoro až bojazlivo zaklopal na dvere do riaditeľne. Na rázny pokyn spoza dverí vstúpil dnu…

– Nech sa páči, pán kolega, poďte ďalej, – s úsmevom na tvári ho víta riaditeľka školy. – Zavrite dvere a posaďte sa, o chvíľku sa vám budem venovať.

So záujmom si prezerá svoju nadriadenú zahĺbenú do papierov na stole. Vlastne ju takto ešte ani nevidel. V zápale práce so žiakmi v triede málokedy uviazol v pavučine zborovne s jej vzťahmi medzi kolegami a v riaditeľni bol, zdalo sa mu, dovtedy asi len raz. Priam sa vyžíval v tvorivej slobode učiteľského noviciátu. Mladý a bez záväzkov, nuž neraz trávil čas so svojimi žiakmi aj po vyučovaní. Ostatné vnímal ako istý druh folklóru pestovaný kvôli zvyku, ako čosi druhoradé, od čoho sa veľa čakať ani nedá. Pár fráz a viet, ktorými sa mu ostatní prihovárali a ktoré si medzi sebou vymenili, ho o tom presvedčilo hneď na začiatku.

Začínal byť spokojný sám so sebou. Veď len nedávno dostal do ruky čerstvo vytlačený diplom učiteľa a dnes, po čosi vyše dvoch mesiacoch práce v škole, sa mu zdá, že sa v tomto povolaní našiel. Preto s napätím čakal, prečo si ho dala riaditeľka zavolať.

– Nuž, milý pán kolega, nadišiel čas, aby sme sa trochu porozprávali, – riaditeľka konečne zavrela obal s papiermi a posunula ho na okraj stola. – Ako sa vám darí v triede?
– Myslím si, že je to dobrá trieda, bez vážnejších problémov. Veľmi sa snažím a badať aj prvé úspechy…
– A to je práve ten problém, – skočila mu bez okolkov do reči. – Ja vás pozorujem od začiatku. Ste mladý, šikovný, samostatný… Medzi žiakmi obľúbený a v učiteľskom kolektíve nekonfliktný. Nepijete, nefajčíte, svoje povinnosti si plníte vzorne, dokonca sa deťom venujete aj vo svojom voľnom čase. Ste teda pre mňa v budúcnosti nebezpečný. Nepotrebujem vás tu! Keďže ste v trojmesačnej výpovednej lehote, od budúceho týždňa si musíte nájsť nového zamestnávateľa.

A tým sa tento skutočný príbeh oduševneného začiatku jedného slovenského učiteľa na jednej obyčajnej slovenskej škole končí. A on ako učiteľ skončil tiež. Škoda pre štát, škoda pre deti i pre školstvo, v ktorom zodpovední za jeho stav preferujú často opačné hodnoty, aké boli vlastné človeku z tohto môjho rozprávania.

Foto:
https://t.aimg.sk/magaziny/nl_HRZInRdj542Dx5Jq0kg.1280~Woman-pointing-a-gun-at-the-target-on-soft-background.jpg?t=LzB4MDoxMjgweDcxOC84MDB4NDUwL3NtYXJ0&h=DPIK62vZD5-aR9LUOEdrNQ&e=2145916800&v=4

Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.