Začínali sme v našej záhradkárskej osade Lesanka viac než skromne. So ženou sme dostali pol parcely (2 áre) od starej mamy mojej budúcej ženy na jar roku 1999.
Tradične obrábaná zem – po dĺžke rad ovocných stromov s ríbezľovými kríkmi a zvyšok zeleninová časť raz za pár rokov pošteklená menšou fúrou prasačieho hnoja a každú jeseň zoraná traktorom. Prvú hriadku som na jar nedokázal ani zrýľovať – ílovitá hlušina plná skál, musel som ju teda sekať krompáčom!
Od jesene roku 2014 som učil fyziku na druhom stupni našej školy, t.j. šiestakov až deviatakov. V siedmom ročníku sme mali zaujímavú tému – meranie niektorých fyzikálnych veličín vlastnoručne zhotovenými prístrojmi vonku v prírode. Pred vyučovaním a cez víkend chodili so mnou žiaci (dobrovoľne!) odčitovať údaje – smer a rýchlosť vetra, vlhkosť a teplotu vzduchu a množstvo zrážok. Jedine tlak vzduchu bol kvôli vode používanej v barometri meraný v triede. Robili sme to pod cintorínom vedľa školy. Následne sme naše merania porovnávali s predpoveďami počasia na týždeň dopredu. Prvé merania prebiehali koncom zimy v r. 2015. Mali sme na to dostatok času, fyziku sme mali dvakrát do týždňa. O rok neskôr mi práve u siedmakov znížili úväzok na jednu hodinu a hoci snaha bola, už to bol len odlesk zašlej slávy… Pokračovať v čítaní »
Vedľa našich štyroch parciel bývalej záhradkárskej osady Lesanka je už niekoľko rokov ticho. Pozemok sused asi odpredal obci, ale nikto sa oň ani len neobzrie, nuž začal zarastať kadejakou šípinou. Keď som videl, ako rýchlo také opustené parcely dokáže pohltiť mladý les, škrelo ma, že takú divočinu budem mať v susedstve. Koľko takých parciel tu už je! Darmo, vidiek pustne, dožíva. Keď som zjari pri chodníku zakopol o mladý dub, otázka začala byť skutočne aktuálna – Čo s tým? Pokračovať v čítaní »
Nepôjde o ďalšiu časť kriminálnych príbehov majora Zemana, ale krátky záznam o nečakanej spolupráci so správnym chlapom na správnom mieste, alebo aj ako som s týmto vzácnym človekom strávil tri dni koronavírusovej prvej vlny a ako sme spravili kusisko užitočnej roboty… Pokračovať v čítaní »
Rád vymýšľam niečo nové. Čo myseľ vyprodukuje a ruky vytvoria, to človeka istým spôsobom definuje. Ja sa často realizujem v mojej záhrade pod Zabukovinou, čo je druhý najvyšší kopec v našom okrese, tam to, na rozdiel od školy, nemá také rizikové dôsledky. Niektorí mi tu preto ani na meno nevedia prísť – vraj Mičurin. Ale ja to beriem s úsmevom a pokladám za poklonu.
Nie je to tak dávno, čo sme sediac doma vymýšľali, ako učiť z domu. Veľa z nás učiteľov pátralo (nie vždy celkom úspešne) po vhodných komunikačných nástrojoch pre potreby živého vyučovania na diaľku. A opäť je tu čas, kedy sa s vyučovaním na diaľku budeme musieť chtiac-nechtiac popasovať. V Čechách je to už realita… Pokračovať v čítaní »
TensioMed
Koncom mája pomáham kamarátovi so stavbou plota v záhrade. Po robote, s grilovanou klobáskou v ruke, sa reč stočila na jeho obľúbenú tému o zdravej strave. Obedy v podnikovej stravovni máva po dohode čisto mäsovo-zeleninové, bez príloh, čo mnohí nechápu. Pochvaľuje si, ako dobre sa cíti. Spomínal príhodu, kedy sa lekár nevedel vynačudovať, že vyše päťdesiatročný chlap, a netrpí žiadnou vážnejšou chorobou. Vtedy som aj ja spomenul podobný zážitok a spolu s jeho sestrou sme sa na tom výborne zabávali…
Pokračovať v čítaní »
O poľskom programe 2+2 matematika pre deti som už kedysi v počítačovom praveku písal. Veľmi som si ho chválil a roky inštaloval po kadejakých školských mašinách. Zdržovalo to, že chýbal inštalačný súbor, ktorý by po spustení poukladal mnou nahovorené a preložené súbory na správne miesta. Muselo sa to robiť ručne, ako som aj v uvedenom článku spomínal. Pre laika dosť problematické. ALE!
Niekedy udrie hrom z jasného neba aj po rokoch…
Na každoročnú Noc v škole som si pripravil dva filmy… (ale spať tam nebudem – moja posteľ je mojím najlepším priateľom), a potom o spánku tam nemôže byť ani reči. Vždy som sa čudoval, že to nikomu okrem mňa nevadí…
Pokračovať v čítaní »
Prešiel rok a školu končia ďalší deviataci. Že som odvtedy nič nenapísal, sám svojim očiam neverím…
Pokračovať v čítaní »