Štyria tankisti a pes na Krtíši

Koncom vlaňajšieho roka nebolo skoro dňa, aby sme si so synom nepozreli na DVD aspoň jednu z dvadsiatich častí kedysi veľmi obľúbeného poľského seriálu Štyria tankisti a pes. Pohltilo nás to natoľko, že sme si v nedeľu, 15. novembra 2009, zašli pozrieť jednu z posledných pamiatok na druhú svetovú vojnu neďaleko Krtíša…

Jednu z posledných, pretože tank pod naším činžiakom na sídlisku Juh neprežil ponovembrové historické upratovanie, pamätníci vojny už skoro vymreli a ak aj žijú, besedy s mládežou nie sú v kurze. Pomaly si ani niet čím pripomenúť časy 2. svetovej vojny.

Môj otec kedysi v lese medzi Veľkým Krtíšom a Modrým Kameňom, kde sme mali záhradu, náhodou objavil zvyšky bunkrov budovaných za prvej Československej republiky do roku 1938. Pri ich dokumentácii pre mestskú kroniku sme tam s otcom chodievali, nuž sme sa tam vedno vybrali opäť, starší však o jednu generáciu, teda aj s mojím synom a dcérou.Ak dnes niekto nájde zvyšky týchto pevností, pravdepodobne netuší, na aký účel boli vybudované a aký osud im bol určený. Nuž, u nás slúžili na obranu pred inváziou maďarských vojsk od juhu a tvorili, podobne ako ich slávnejšie príbuzné vo Francúzsku a Čechách, obrannú líniu.

V Čechách sú tieto stavby predmetom záujmu laikov i odbornej verejnosti, ako o tom svedčia aj stále muzeálne expozície prezentované na webe. Možno hovoriť o hrdosti Čechov na úroveň pripravenosti vtedajšej armády na vpád zo strany Hitlerom ovládaného Nemecka a Rakúska. Súvislejšie informácie o situácii na Slovensku sú pomerne skromné, útržkovité, stavby, ak sa aj zachovali, chátrajú.

Línia nebola ani v Čechách dokončená. S celkovým dokončením sa rátalo až v r. 1951 a z celkovej naplánovanej sumy sa stihla preinvestovať len asi štvrtina. Iné čísla hovoria, že z plánovaných 1276 ťažkých opevnení a 15 463 ľahkých sa dobudovalo len 263 ťažkých opevnení (bývali predsunuté) a asi 10 000 ľahkých. Postaviť ťažké pevnosti bolo teda nákladnejšie a v boji s časom bolo múdrejšie stavať ľahké opevnenia, ktorými sa dala obranná línia rýchlejšie vybudovať.
Na Slovensku ju predstavovalo okolo 1800 objektov, väčšinou ľahkých opevnení, budovaných však miestami v dvoch líniách. Ťažké opevnenia sú známe len pri Bratislave a Komárne.

V našom kraji boli budované ľahké opevnenia (tzv. ŘOP, resp. po slovensky ROP – podľa názvu Ředitelství opevňovacích prací) v dvoch líniách. Prvá línia opevnení bola rozložená na návršiach popri hranici na rieke Ipeľ a druhá, severnejšia, nesúvislá, na spojnici obcí Plášťovce – Kosihovce – Strháre – Vieska. Bunkre nad Krtíšom boli ľahké opevnenia vzor 37, najzachovalejší nájdete na západnom svahu Babky, vo výške 320 m. Musíte hľadať v agátovom lese 100 metrov od jeho okraja nad záhradkárskou osadou, naľavo od vodojemu. Navštívili sme ho. Stojí, chýba mu len bočná stena s vchodom, z čoho sa najviac radoval môj syn. Býva miestom občasných návštev, ktoré sa pod ne aj podpisujú navláčeným haraburdím a maľbami po stenách…

Zaujímavé sú aj palec hrubé železné drôty vyčnievajúce z poškodených kusov betónu. Otec ma upozornil na to, že ich konce nesú znaky ručného pílenia. Materiál to bol taký kvalitný, že skoro nenesie stopy hrdze a ľudia ho často používali na podkovy pre kone.

Viac napovie tento obrázok z GoogleMaps, alebo moje fotografie z fotoalbumu.

Podrobnosti o celej južnej obrannej línii a vo všeobecnosti o celom pevnostnom opevnení predvojnovej Československej republiky do úplných podrobností poskytuje český server Ropiky.net. Napríklad obsahuje databázu opevnení, ktorá poskytuje veľmi podrobné informácie o všetkých evidovaných opevneniach. Aj o tom našom, evidovanom pod číslom 706 a patriacom VII. armádnemu zboru. V poznámkach sú odkazy na mapy, kde si jeho polohu veľmi ľahko zistíte. Napríklad mapa Google. A pre úplné pohodlie na vychádzke sú tam aj jeho GPS súradnice…

Niektoré objekty na Slovensku ešte stále patria našej armáde. Podľa jedného z článkov, ktoré uvádzam nižšie, by mali byť onedlho všetky zanesené do katastrálnych máp a ponúknuté obciam a mestám na ďalšie využitie, čo je aj istou formou upozornenia na možnosti ich využitia ako turistickej atrakcie. Nedá tiež veľa námahy domyslieť si, aký pekný náučný chodník historicko-prírodovedného charakteru by tu mohol vzniknúť – pod povrchom banské dielo veľkého rozsahu, o ktorom málokto vie podrobnosti, rastlinstvo charakteristické pre pôvodný dubový porast a historické reálie s presahom od 2. svetovej vojny po boje s Turkami v neďalekom Modrom Kameni spred vyše 400 rokov.

Objekty severne od Krtíša sú ale poškodené. Červená armáda ich vyhodila do vzduchu hneď po ich zaujatí. To tvrdí môj otec. Dokonca aj na spomínaných českých stránkach sa to tak uvádza. V literatúre som však našiel, že to boli Nemci, čo je aj vzhľadom na podobné ústupové správanie sa nemeckých vojsk na iných úsekoch frontu pravdepodobnejšie. Nemci z týchto bunkrov kontrolovali celé široké predpolie a po ich „použití“ ich jednoducho vyhodili do povetria, aby neposkytovali oporu Rusom. Tak neviem…

O tom, akú výhodu dokázali poskytnúť armáde obranné body v našich kopcoch, svedčili aj ťažké boje pri prechode frontu v januári 1945 na Oremovom Laze (Lešti) a Riečkach nad Modrým Kameňom, kde front stál pomerne dlhý čas. Nemci tam vybudovali obranu, ktorú Rusi prelomili až nasadením ťažkej techniky. Moja stará mama spomínala, že dolu Modrým Kameňom neraz išli koňmi ťahané sane plné mŕtvol, spod krvavej plachty vytŕčali kusy ľudských tiel a na snehu ostávala tmavá krvavá stopa.

Iná súvislosť. V lete sa čiastočne zrekonštruovala budova pošty. Do budovy sa vchádza z pravej strany, čím sa dovtedy excentricky umiestnená skulptúra, mne vždy pri platení šekov pripomínajúca ruky zhŕňajúce peniaze, dostala do stredu diania priamo pred vchodom. Potešujúce je, že sa aspoň sem umiestnili pamätné tabule venované ruským vojakom, ktorí padli pri oslobodzovaní vtedy ešte len dediny Veľký Krtíš a padlým hrdinom SNP. Ale mohlo to ostať i po starom, s tankom na podstavci…

Malé reminiscencie

• Raz, asi v roku 2005, som cestoval na skúšku do Nitry. Pri návrate natrieskaným autobusom míňame Kalnú nad Hronom, prejdeme most ponad Hron a ja zavesený na tyči, stojac na jednej nohe, vypliešťam oči von. Tam tank T-34, akoby tomu bývalo-krtíšskemu z oka vypadol, hŕba ľudí, vojaci v slávnostných uniformách, čestná stráž, kvety… Pozriem na hodinky – 6. október, a skoro som z nôh spadol, hoci nebolo kam – oslavy Dňa Československej ľudovej armády, resp. Dukelskej operácie po 15-tich rokoch…
• Chodil som do Ľudovej školy umenia poblíž autobusovej stanice. Stojac na vyvýšenom schodovitom vstupe sme cez plot neraz okukávali chlapov, ktorí majstrovali motor tohto tanku. Mal byť funkčný natoľko, aby sám vyšiel na podstavec, čo sa po mnohom úsilí aj podarilo. Nezabudnem, keď prvýkrát zaburácal jeho motor. Stojac na špičkách nôh sme sa od ľaku všetci chlapci zosypali pod schodíky na jednu hromadu. To bol rev, to bola streľba! Nie menej však hulákali aj chlapi v montérkach radujúci sa okolo neho.
• Keď som sa naučil bicyklovať sa, mojou obľúbenou jazdou zručnosti bolo „cajgľovanie sa“ okolo tanku. Lemovali ho záhony ruží s úzkym vyasfaltovaným chodníkom asi meter širokým, dookola pamätníka kolmo do zeme vsadené vyleštené tankové nábojnice pospájané reťazami. Pekné miesto. S bratom sme vydržali krúžiť okolo tanku veru i pol dňa.
• Kuchyňa i dnes býva dispozične centrom bytu. Nám stačilo len nazrieť z okna a hneď sme vedeli, aká je vonku poveternostná situácia. Pamätník odjakživa lemovali asi štvormetrové tyče so silonovými zástavami. Keď sa ledva znateľne hýbali, bolo bezvetrie, keď plápolali, fúkalo vetrisko. Dobrá pomôcka.

ALBUM

Zdroje:
http://pevnosti.genezis.eu/
http://veda.sme.sk/c/4818884/vojenske-bunkre-chatraju.html
http://www.ropiky.net/
http://www.military.cz/opevneni/
http://ukradene.ropiky.net/
http://images.google.sk/images?hl=sk&client=firefox-a&rls=org.mozilla:sk:official&q=T-34&lr=lang_sk&oq=&um=1&ie=UTF-8&ei=HP2ES4CVE6LsmwPvx5W1Ag&sa=X&oi=image_result_group&ct=title&resnum=1&ved=0CBMQsAQwAA