Pár mojich postrehov o seriáli Farma číslo 6, ktorú Markíza točila toť za dvoma kopčokmi a ktorú nejeden našinec prežíval viac než svoj vlastný život…
Prečo som sa aj ja nechal uniesť Farmou? Otázka má aj odpoveď, ale nebude jednou vetou. Nuž, nie preto, že sa tam nejaký z tunajších ľudí sem-tam objavil, nie preto, že by som svoj skutočný život považoval za nehodný žitia a len sčasti preto, že neraz ukázali aj obrázky prírody a prostredia, ktoré dôverne poznám, neustále obdivujem a voľkám si v ňom každú voľnú chvíľočku. Žeby to bolo hlavne kvôli ľuďom na obrazovke, ich osobnostným kvalitám?
Farmu som sa raz pred pár rokmi pokúšal sledovať, ale bolo toho na mňa priveľa. Problémy v práci, problémy doma a ešte k tomu zaoberať sa nejakými cudzími problémami po večeroch, keď tieto naozaj nemusím? Radšej som robil čosi užitočnejšie.
Keď som sa žiakov pýtal, či uhádnu, prečo aj ja občas mrknem na Farmu, tipy boli síce všelijaké, ale úspešný nebol nik. Teda PREČO???
Zo začiatku, keď som o tom debatil s deťmi, to bolo preto, lebo medzi tou znôškou nevraživostí, ohovárania a pretvárky sa ako jagavý klenot, vyjadrujúci sa na úrovni, prajne a nezhadzovačne o iných, trblietala mladá deva menom Laura. Keď odišla, môj záujem o dianie na Farme pohasol.
Napriek tomu som bol onedlho svedkom rozlúčky Romana, otca Farmy. Také čosi citové som ešte nevidel a aj dnes ma tento pocit hreje pri srdci.
Po slávnej svadbe, ktorú vystriedali alkoholické výstrelky zúčastnených, som vytriezvel a celú Farmu poslal do zabudnutia.
Moja žena Farmu ale naďalej sledovala, nuž som, čo aj nechtiac, zachytil slová Nikolky, mladého žieňaťa z Horehronia, kde je skutočne nádherná príroda, čo poznám z vlastnej niekoľkoročnej skúsenosti. Na odchode povedala slová, ktoré ma veľmi potešili – ona vraj v takej krásnej prírode ešte nebola. Nuž nečudo, že sa s týmto naším krajom tak preťažko lúčila.
Stále tvrdím, že na krásu nášho kraja treba dorásť a mnohí, čo tu žijú, ju akosi nevnímajú. Inak by sa nesprávali horšie ako prasce a nezamorovali ju svojou prítomnosťou a najmä dôsledkami tejto prítomnosti. Najsmutnejšie je, keď sú to často aj ľudia, ktorí by zo svojej pozície mali robiť presný opak…
Oslovila ma aj Tomášova pravdovravnosť a nadšenie z práce na Farme, napriek všetkým polenám hádzaným mu ostatnými pod nohy.
No a nakoniec teraz, v závere, mi asi najväčšie zadosťučinenie spôsobil vracajúci sa bumerang zla k ľuďom, ktorí ho vyslali na cestu najmä poza chrbty iných ešte v začiatkoch seriálu. Jin a jang.
Podčiarknuté a zrátané, na Farme sa objavili aj svetlé momenty, ale oplatí sa niečo také sledovať, keď už roky v škole prežívame denne niečo podobné? No a o to vlastne ide – je to kvalitná psychologická štúdia konania postáv za účelom zisku, odhaľujúca skryté ľudské vlastnosti najčastejšie s mínusovými charakteristikami, ktorej je lepšie už len v záujme svojho zdravia oblúkom sa vyhnúť.
Tento týždeň Farma končí a nebude veľmi za čím plakať. Veď staré príslovie hovorí, že keď pozeráš do studne, aj studňa pozerá do teba, človek si tým duchovným marazmom vlastne len špiní dušu!
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.