Koho alebo čo som to vlastne hľadal? Ju, či jeho? A nie je to jedno? Áno!
Slovensko naše, často ku Kocúrkovu prirovnávané, ako byť na teba hrdý? Majstrovstvá sveta v hokeji sme už dávno nevyhrali, futbalová bublina už tiež spľasla (dávajú si na nás väčší pozor), predpovede o ekonomickom tigrovi Európy sa tiež nenaplnili, ba čo horšie, máme sa zo dňa na deň horšie (drahšie). Pár svetlých momentov sa však napriek tomu nájsť dá…
Štvrtok, 14. máj 2009. Unavený prichádzam zo záhrady, pomaly sa stmieva, čosi hádžem do brucha a ťažko padám do kresla pred televízor, aby som sa rozhodol, čo s načatým večerom. Žena mi vraví, že bude o chvíľu pesničková Eurovízia a majú tam byť aj naši.
Žeby sa ktosi spamätal a po rokoch neúčasti tam konečne poslali niekoho, kto ak už nevyhrá, aspoň nám hanbu nespraví? Asi ťažko! Zase to raz bude blamáž! – vravím žene popod nos. Bol som však taký unavený, že aj vstať mi bolo zaťažko, nuž som len klipotal viečkami a čakal ani nevediac na čo.
Dnešná slovenská hudobná scéna ma nedokáže silnejšie upútať. Ak už, nuž len čímsi svojským – onehdá ma Žbirka vtipne presvedčil, že vie variť čaj, sem-tam si dokážem čosi na pol úst pohmkávať, ale je to akési banálne jednoduché, bez vycibrenejších hudobno-speváckych výkonov. Ak aj čosi započujem, väčšinou ma nahnevá krvavenie našej slovenčiny a radšej prepnem na Reginu a počúvam naše ľudové piesne.
Kamsi pod zem sa prepadla rocková scéna, o metalovej ani nehovoriac, pre náročnejších tak zostáva utiekať sa k zahraničnej produkcii. Sám na to ale čas nemám, len tak, z nostalgie občas prekutrávam Youtube a spomínam:
Def Leppard,
AC/DC,
Black Sabath,
Van Halen,
Judas Priest,
ZZ Top,
Whitesnake,
Motorhead,
Asia,
Rainbow,
Accept,
Nirvana a samozrejme
Metallica…
Sedím si, sedím, tupo hľadím a nedokáže ma upútať ani jedna z prezentovaných piesní pochádzajúca z rôznych kútov Európy. Zrazu vraj idú naši.
Duo naspievané Nelou Pociskovou a Kamilom Mikulčíkom ma momentálne zelektrizovalo – vášeň s akou sa toto duo prezentovalo, nádherný to song by prebral k životu i mŕtveho!
Napriek Nelinej chorobe, napriek malému počtu sms hlasov divákov i hlasov od poroty (tu sa ukázalo, akou nevýznamnou a neznámou krajinou sme), čím Slovensko nepostúpilo do finále a zo 42 zúčastnených krajín skončilo na 37. mieste, nadchli výkonom natoľko, že táto pieseň bola prevzatá viacerými krajinami do ich vysielania, dokonca prespievaná aj do ich jazykov (tu je v origináli s anglickým textom)!
Ako teda nebyť aspoň trošku hrdý na to, že som tu doma? Veď to bolo hádam jediné hodnotnejšie hudobné vystúpenie v ten večer!
A čo som to vlastne hľadal v upútavke k tomuto článku? Nuž práve túto pieseň. Po jej odznení v európskej súťaži sa po nej totižto zem zľahla. Viac som ju už v rozhlase nepočul. Prečo, ťažko čo i len tušiť…
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.