Z cyklu Miniatúry (príbehy, úvahy, eseje)… 3. časť
V polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia sme s kolegom zo strednej školy boli triedni v maturitných ročníkoch. Keď si žiaci podali prihlášky na vysoké školy, zrazu sa na nás dvoch pán riaditeľ ukrutne nahneval, doslova zúril. A príčina? Na technické smery štúdia sa prihlásilo málo žiakov. A hlavnú vinu za daný stav nesieme výlučne iba my, triedni. Zle sme žiakov profesne orientovali…
Nasledoval trest a nemilosť – nedal nám triednictvo a v jeseni nás dážď-nedážď exemplárne hnal na poľnohospodárske brigády… To prvé ma vôbec netrápilo, to druhé ešte menej. Istého krásneho dňa sme sa tak ocitli na brigáde vo vinici. Počasie na jednotku, všade pokoj, ticho, vôkol sýta zeleň, čerstvý vzduch, všetci sa snažili. Pohoda… Po dlhšej odmlke zrazu prehovoril kolega:
– Či je ten náš starý len somár! Roľnícke deti, naučené aj ťažko pracovať, trestať prácou!… Veď sa tu cítim stokrát lepšie ako v škole… To nie je trest! To je rajská odmena!
Raz je darmo. Tvoriví ľudia dokážu aj nevýhodu obrátiť na prospech, a trest premeniť na odmenu. Nič s tým nenarobíš.
Iba náš diro akosi nič nepochopil!
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.