Nečudujte sa, že som si tieto moje staré päťročné topánky vizuálne vylepšil, pozlátil ich. Priniesli mi toľko osohu, že by si to veru zaslúžili. Vtedy, na jar roku 2017, som to však naozaj nemohol tušiť…
Ospalé sobotné ráno. Vždy tvrdím, že sobota je pre učiteľa vlastne nedeľou, sviatkom – ten pocit slobody, hoci aj reznutý únavou, sa so skutočnou nedeľou navoňanou školou ani porovnať nedá. Po nekonečnej šedivej zime, pre nás dnes takej typickej, sme sa vybrali do Zvolena. Túlam sa bezcieľne po Priore, nič iné sa robiť ani nedá. Žena s dcérou sú už hodnú chvíľu kdesi v galantérke, ja som si bez záujmu poprezeral pár obchodíkov a aby to ženu posúrilo, odviezol som sa schodmi o poschodie vyššie. Hneď oproti Second Hand s veľkou červenou tabuľou Akcia -50%.
Občas si so záujmom obzerám veci, ktoré v sekáčoch vídavam a rozmýšľam, prečo sa ktosi zbavil toho či onoho. Občas tam aj niečo kúpim a potom to na počudovanie vydrží dlhšie, ako nová vec od Číňana. A veď do záhrady stačí i taký háv – vošiel som teda dnu.
Za pokladňou neveľká polica s topánkami. Tie som nutne nepotreboval, ale môj pohľad upútala pekná hnedá topánka uprostred. Hm, kožená, Made in Germany dokonca vyzerá, akoby ju nikto nikdy nenosil… A nie je ani ťažká! Sadol som si na stolec a obul si ju. Sedela ako uliata! Pomerne široká a dnu taká hebunkááá! Hneď si pýtam druhú a neverím, ako sa v nich chodí – ako vo vatičke (pod pätou mali povšívané mäkké vankúšiky).
Pozerám na cenu, 16 eur. Vtedy to bolo dosť veľa, toľko stáli nové, nie však kožené topánky; nedajú mi pokoja, chvíľu ich ešte skúšam, prechádzam sa v nich a škrabem za uchom. Roky som chodil v kožených topánkach z Izony v Krtíši, ktorá mala pravidelne posezónne výpredaje za pár šupov, i dedo na Modrom Kameni bol garbiar (kožkár) a jeho syn, môj starý otec, mal do 1948-eho obchod s kožou; kožu milujem, nakoniec sa rozhodnem, beriem ich!
Hľadám v peňaženke peniaze, pozerám, či mám toľko, keď si tu predavačka odo mňa pýta 4 eurá. Hádam 16, oponujem jej. Áno, predtým stáli 16 eur, ale teraz máme výpredaj, všetko s 50 %-nou zľavou, nestihli sme to prelepiť. Dnes naviac predávame všetko za polovicu. A ukázala na tabuľku z tvrdého kartónu visiacu nad pokladňou. Neveriacky som sa ta pozrel, pohľadom skĺzol na predavačku, priblblo sa uškľabil, vybral drobné a s fungel novými koženými topánkami ZA ŠTYRI EURÁ utekal za ženou, že pozri, čo sa mi podarilo…
Moje verné topánočky
Roky som ich denne nosil (mal som len tieto jediné), všelikam, do blata, pľušte i páľavy, veru neľutoval ich a boli by mi ešte verne poslúžili, keby som podošvy úplne nezodral a nezačali sa i odliepať. Staral som sa však o ne príkladne. Natieral ľanovým olejom, nikdy znútra nenamočil, čistil ich a keby nie tie podošvy, nikto by podľa vnútra nepoznal, čo všetko už mali za sebou. Hoci neverím prešívaným zvrškom topánok, tento vodu neprepúšťal, koža nikde nepraskala a žiadna nitka nepovolila. Lepšie topánky som jakživ nenosil – jednoducho extra trieda a keď som ich musel vyhodiť (na obrázku sú tesne pred týmto aktom), nuž ťažko, smutno to šlo…
Teraz kožených topánok nemám. Mám len ľahké topánky z Deichmanu na spôsob lacných čínskych tenisiek (tiež z výpredaja:-), ale keď prší? Nohy mokré, a tak sú mi len na dve veci (hoci som v nich nedávno aj Chorvátsko pobehal)…
Dnes som podľa fotky zistil, že mali značku JOMOS a dokonca som také isté našiel na internete. Vyrábajú ich od roku 2015 s miernymi obmenami a nie sú veru najlacnejšie! Asi si ich ešte kúpim, hoci cez internet takéto veci nekupujem (predsa len je dobré si topánky či oblečenie vyskúšať), no tentoraz rád urobím výnimku. Veď aj tam bývajú zľavy…
A viete, prečo sa ich niekto zbavil? Vŕzgali!!! Jazyk sa trel o vnútro topánky a ticho vŕzgal, čo deti občas vtipne komentovali, no po mojom vysvetlení, že tie topánky sú z pravej kože a koža predsa musí vŕzgať, ich to zaraz prešlo…
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.