Nové učebnice matematiky pre druhý ročník som ešte neofrfľal. Teraz to napravím…
Samozrejme, prišli neskoro, prvý i druhý diel. Neva… Prešiel nejaký čas, mám už s nimi akú-takú skúsenosť, ale ani tieto učebnice nenaplnili moje očakávania.
Odozvy od rodičov sú tiež viac negatívne, často nerozumejú zadaniam úloh a slabší žiaci sú často mimo. Náročnosť úloh sa prejavuje aj v škole pomalším tempom, na aké som bol zvyknutý pri predošlom type učebníc od p. Bera a jeho kolektívu.
Zabehnem do minulosti – do roku 1995. To ešte v školstve panoval socialistický spôsob práce, ale rozhodlo sa, že učiteľ si bude môcť vyberať z niekoľkých učebníc, čo sa aj počas mnohých rokov učiteľom umožňovalo. Mal som to šťastie, že na školu v Budči, kde som vtedy učil, prišla ponuka overovať vtedy ešte len chystané vydanie tejto učebnice (a pracovného zošita) pre 3. ročník od pána Bera. Rok predtým sa overovali učebnica a PZ pre druhákov, o rok neskôr pre štvrtákov a postupne rok po roku aj pre vyššie ročníky.
Pracovali sme v triedach s overovacím vydaním učebnice i pracovných zošitov v čierno-bielom vyhotovení (bolo úspornejšie). Po našom súhlase so spoluprácou (dali sme sa na to spolu s mojou kolegyňou), nasledovali písomné pokyny, čo si všímať a ako pracovať s deťmi formou všeobecných usmernení. Po I. polroku nás, zo stredného Slovenska, pozvali do Martina na spoločné stretnutie. Jeho najdôležitejšou časťou bolo pripomienkovanie jednotlivých úloh a príkladov z PZ a učebnice. Podobné stretnutia sa organizovali aj pre západ a východ Slovenska a nás do Martina volali aj na konci školského roka.
Na úvod nám vysvetlili celú filozofiu učebnice i pracovného zošita, ktorá bola v tom čase veľmi revolučná. Pracovať sa začínalo s pracovným zošitom, aby deti prirodzenou zvedavosťou a samostatne, alebo len s malou pomocou objavovali zákonitosti matematiky. Učebnica slúžila najmä na opakovanie prebraného učiva.
Tam som sa dozvedel veci, ktoré som potom márne hľadal v metodických príručkách k týmto učebniciam (čo bolo asi jediné negatívum celej koncepcie). Napríklad aj to, prečo sa kládol taký dôraz na zvládnutie čo najväčšieho počtu spôsobov počítania toho istého príkladu. Nepochopili to ani mnohé moje kolegyne, musel som im to neraz vysvetľovať. Šlo totiž o prípravu na prácu s počítačom, kedy jednu operáciu môžem dosiahnuť rôznymi cestami. V tom bol ohromný pokrok.
Ak bol žiak šikovný, nerobilo to problémy, jeden zo spôsobov si osvojil a ostatné vedel použiť. Pri slabších žiakoch to bolo často mätúce a zo začiatku mojej práce s touto učebnicou mi slabší žiaci prekĺzavali pomedzi prsty, nezvládali skoro ani jeden zo spôsobov. Po čase som zvykol s týmito učebnicami pracovať tak, že som jeden spôsob vyžadoval, aby ho vedel každý zo žiakov a ostatné som preberal skrátenou formou. Vo štvrtom ročníku, kedy boli už žiaci zvyknutí na túto prácu, som badal, že s rozširovaním číselného oboru už intuitívne siahajú po tom „svojom“ spôsobe, teda po takom, ktorý si obľúbili.
Zaujímavé bolo zloženie našej učiteľskej stredoslovenskej výskumnej zložky – spomedzi asi dvoch stoviek účastníkov sme boli len dvaja chlapi.
Debata o problémoch bola zaujímavá. Keď sa p. Bero pýtal na asi tretiu úlohu, kde mali moji žiaci problémy a nikto sa zase neozval, začal som byť nervózny, nevydržal som prihlásil sa a úlohu som pripomienkoval. Dokonca som sa vrátil aj k úlohám, ktoré sme už prešli. O chvíľu sa ozval aj kolega z opačného konca radu a dobrú chvíľu to bol náš spoločný trialóg. Až po asi polhodine sa osmelila aj jedna z kolegýň a potom ešte jedna. Z asi dvesto žien mizivá vzorka! Pochopiteľne, veď hlavná ulica v Martine hýrila už vtedy množstvom obchodov…
Nech je to už akokoľvek, tieto stretnutia priniesli ovocie. S akýmsi otcovským pocitom a radosťou som počas mnohých rokov bral do rúk tieto učebnice a pozoroval, že sa ich podoba skoro nemenila. Mali už v začiatkoch vychytané chyby, nebol teda vážnejší dôvod.
O nových učebniciach sa to už ale povedať nedá a človek musí byť neustále v strehu. Objavíte neraz riadnu hlúposť a chyby, ktoré by rozsiahlejším overovaním boli objavené. A overoval vôbec niekto tieto učebnice? Ak áno, tak asi len v Bratislave a vidiecke oblasti boli asi najskôr vylúčené z hry. Iný problém tohto učebnico-zošita je, že mnohí v súvislosti s reformou obsahu vzdelávania očakávali menšie množstvo preberaného učiva, čakali, že reformné učebnice budú deťom bližšie, ale, zdá sa, márne. Mätúce je aj často chybné grafické usporiadanie jednotlivých úloh, ktoré deťom komplikuje orientáciu.
Preto aj vznikol tento článok. Naštvalo ma, keď som sa v jednej úlohe dočítal, že ak prvá vrana povie, že Ján dobre orie, stá vrana hovorí: „Dobre orie Ján, plno červov mám.“, čo je nezmysel, pretože párna vrana vždy zaujme negatívne stanovisko k počtu červov, ktoré Ján vyoral… A že sa pándrava v tejto notoricky známej detskej rečňovanke zmení na červa, tiež o čomsi svedčí…
Na okraj
Pri práci s učebnicou p. Bera a kol. som si osvojil aj veľmi zaujímavý a podnetný systém práce so žiakmi, kedy veľa úloh žiaci riešia samostatne, ale za podmienky, že postrehnete moment, kedy musíte pribrzdiť a venovať sa aj výkonnostne pomalším a vedomostne slabším. Nešetrím vtedy jednotkami a zatiaľ sa mi to vždy oplatilo – snažia sa aj menej nadaní, ale o tom zase niekedy inokedy…
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.