dec 182010
 
Sám proti presile

Mediálny jarný šum o zlom zdravotnom stave petržalských učiteľov je dávno ta-tam, ale mementom zostáva naďalej…

Koniec-koncov, posúďte sami z televíznej reportáže. Že to napadlo práve bývalému ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi, ma neprekvapuje. Spomínam si ešte na to verejné odsudzovanie, ktorého sa mu dostalo za myšlienku zavedenia jogy do škôl. A verím, že sa aspoň učitelia v Petržalke dočkajú zlepšenia svojho zdravotného stavu. Budú na ozdravných pobytoch a viac športovať.

Ale stále je to len čiastočná náprava dôsledkov situácie, ktorá je už na mnohých školách neúnosná:

  • nízke počty žiakov v školách, čo vytvára neustály tlak na váš výkon,
  • množstvo žiakov zo zanedbaného rodinného prostredia v kombinácii s prepiatou arogantnosťou mnohých z nich na vyučovaní,
  • problémy s „premúdrelými“ rodičmi, ktorí často nedosiahli ani prospech vlastných detí,
  • „konkurečný“ boj medzi učiteľmi charakterizovaný podrážaním nôh, donášačstvom a ohováraním ako čistokrvnými roduktmi mobbingu podporovaného a iniciovaného práve vedením školy, zvrhávajúci sa na vaše neprestajné sledovanie či vymýšľanie tisícorakých spôsobov, ako vás potrestať,
  • starostlivosť o vaše deti a hmotné zabezpečenie vašej rodiny, ktoré tak prenesmierne kazia váš imidž vzorného a obetavého učiteľa,
  • manipulácia s celou výškou vašej dovolenky a neodkladné naháňanie na zastupovanie kolegov nad akúkoľvek mieru vašej vyučovacej povinnosti, čo vás stavia do polohy nesvojprávneho otroka,
  • stanovovanie pevnej pracovnej doby učiteľa, hoci po vyučovaní často nie je schopný akejkoľvek duševnej práce,
  • predháňanie sa v rôznych pedagogických pseudoaktivitách, pričom riadne vyučovanie ide bokom ako nepríjemná záťaž,
  • nedostatok vyučovacieho materiálu, najmä toho základného – učebníc, čo vás pripravuje o nejeden oddychovo-relaxačný večer,
  • vám neustále podsúvaná nevyhnutnosť vášho ďalšieho vami plateného vzdelávania (učitelia sú asi najsprostejší), okrádajúca vás aj o tie zvyšky času a pokoja, čo vám v duši ešte ostali,
  • sťažené životné podmienky na odľahlom vidieku,
  • malá až nijaká ochota lekárov riešiť váš zlý zdravotný stav (majú toho asi tiež po krk) a zhoršená časo-priestorová dostupnosť odbornej lekárskej starostlivosti,
  • neustále programovanie postojov verejnosti, akí sú tí učitelia nedokonalí, aké zlé výsledky dosahujú, čo všetko by robiť mali, a nerobia (pozri mikulášsky darček pre učiteľov – Ranné ladenie z Rádia Devín), no napriek tomu im zvyšujú platy, resp. podľa najnovšej úpravy – neznižujú,
  • asi najhoršie sociálne a platové podmienky učiteľov z okolitých štátov.

Toto sú asi megapríčiny, ktoré sa rokmi podpíšu pod váš nezávideniahodný zdravotný stav, akoby ste vykonávali rizikové práce v ťažkom priemysle. Chorý vzdelávací systém, rokmi zvyšujúci vaše povinnosti a pracovnú záťaž nad únosnú mieru.
A nápravné opatrenia zo spomínanej televíznej relácie v úvode? Zase sme raz vyšli na psí tridsiatok ako neschopáci, ktorí sa nedokážu postarať ani len o svoje zdravie. Nuž zabehať si, zaskákať, aj na to veru treba síl, no učiteľ je po príchode domov zo školy často rád, že je rád. Rád, že má doma tiché miesto, kde si môže v kresle nerušene podriemať – aj to však iba vtedy, ak sa mu dá a ak v ňom nekypí zlosť až do rána…

Riešenie? Keď sme boli toho roku u bratranca v Poľsku, čudoval som sa zase. Pred asi 4 rokmi výške jeho nástupného učiteľského platu, tento rok platenej celoročnej dovolenke, na ktorú má nárok učiteľ s dlhšou praxou. A toto nie je len poľským špecifikom! I u nás by sme sa mali my, učitelia, zasadiť o návrh takejto úpravy Zákona o pedagogických zamestnancoch. Odbory sú slabé, nečudo, že z nich ľudia odchádzajú, naopak, nádejou by mohlo byť zjednotenie podobných požiadaviek Slovenskou komorou učiteľov.

Ako rád by som sa niečoho podobného dočkal aj u nás na Slovensku – vypadnúť z toho kolotoča nevyhnutností, oddýchnuť si a to najmä psychicky!

A načo tieto slová? Nuž, aby sa mladým, učeniachtivým otvorili očká a našli si inakšiu, šťastnejšiu profesnú dráhu, hoci dnes je to u nás pre obyčajného človeka často asi nedosiahnuteľným snom. A myslím si, že rozumu majú dosť, lebo aj podľa spomínaného Ranného ladenia, nastupuje do škôl najviac ak desatina vyštudovaných učiteľov. Takže som toto písal práve pre túto desatinu…

Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.