Tak sme zase raz boli v Krtíši, na okresnom kole speváckej súťaže Slávik Slovenska. Spred troch rokov, kedy som bol s deťmi naposledy, sa veľa zmenilo…
Pred dvomi rokmi sme sa nezúčastnili, lebo mejl síce na školu prišiel, ale nemal ho kto prečítať, vlani šla kolegyňa, takže prvé, čo ma zarazilo, bola poloprázdna sála so súťažiacimi. Zastúpenie malo len zopár škôl z okresu. Pritom školu dnes má už vari každá dedina v okrese…
Nikto nás ani nevítal, ako kedysi pani Selská, ktorá bola dušou súťaže.
Aj porota bola len zo samých žien. Kdeže sa podel ten milý mladý a žartovný pán učiteľ z ktorejsi umeleckej školy? Možno zmúdrel a behá na kamióne za podstatne vyššiu gážu… Žiadna sláva…
Naopak potešilo, že v krojoch boli skoro všetky deti. Dokonca aj niektorí, čo deti sprevádzali na nástroji, vrátane mňa. Skombinoval som goralský klobúk s pohorelskou košeľou. Po skončení súťaže sme sa takto vyštafírovaní prebehli po Kauflande, dali si zmrzlinu a veru nejeden sa za nami obzeral. A keď som ešte kúpil slovenské vlajočky na okná auta, obzerali sa už aj tí v autách:-)
Upadá Slávik, veru, upadá. Neverím, že by sa deťom spievať nechcelo, zaujímavejšie by bolo zistiť, prečo neprišlo viacej detí, z tých chýbajúcich škôl. Učitelia na to jednoducho hádžu bobek. To nie je futbal či volejbal. Tu treba nájsť si pomerne veľa času, deti povinné piesne nacvičiť, prehrať si ich a ísť s nimi „na pľac“, pred publikum, čo je aj v mojom prípade dosť veľký problém, keďže trémy z detstva sa už asi nikdy nezbavím:-(
Alebo ani nevidia zmysel takejto roboty, keď vedia, že popri „umeleckých hlasoch“ cvičených našimi umeleckými školami obyčajný detský hlások nemá žiadnu šancu. To odrádza už pomaly každého, aj mňa. Keď budú v porotách len učitelia z týchto škôl, Slávik pôjde do minulosti, zakape, stane sa len súťažou pre umelecké školy a pôvodný zámer, aby sa v deťoch, v ich čo najväčšom počte, pestovala láska k našej národnej piesni, ostane len snom organizátorov súťaže. Škoda, veľká škoda…
Nestrácajme ale vieru v krajšie zajtrajšky – získali sme jedno druhé miesto a to práve vďaka môjmu synátorovi (premohol som sa a sprevádzal ho na akordeóne):
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.