sep 302008
 
 30. 09. 2008  Publikoval 20:17 Zápisník Tagged with: , , ,

Trochu poučenia pre tých menej chápavých…

Prečo si píšem tieto stránky? Zásadná otázka, ktorú čítam na očiach niektorých ľudí, ktorých stretávam. Nuž, niekto má potrebu písať, dať von zo seba, čím sa denne zaoberá, čím žije. To je princíp, vďaka ktorému vzniklo blogovanie, kronikárske záznamy či celá oblasť publicistiky.

Niektorí to nechápu, iní sa postupne pridávajú k nám, oslovuje ich myšlienka publikovania svojich názorov na život, na svet vôkol seba, aby žili plnšie, hodnotnejšie, nielen pre dnešok a prítomnosť. Mnohí to nechápu a ani sa im nečudujem…

Bloger premýšľa a dáva to na všeobecnú známosť. Bloger píše, lebo musí. Toto chytľavé umenie letí dnes svetom na krídlach techniky. Veď ešte prednedávnom bolo nemysliteľné mať možnosti, aké v súčasnosti publikovanie formou blogu poskytuje. Oslovovať množstvo ľudí, kronikárčiť na vlastnú päsť, je príliš cennou vymoženosťou, ktorú mnohí z nás nechcú prepásť.

Blogovanie na tému školstva je však dosť zriedkavé. Ak sa aj objaví na stránkach internetových vydaní napr. denníkov nejaká téma týkajúca sa našej školy, málokto sa k nej vyjadrí. Smutné? Nie. Skôr odrážajúce daný stav zakríknutosti mnohých z nás, výraznej prefeminizovanosti našeho školského prostredia a strachu. Veď učiteľ je denne vystavený styku s verejnosťou, ktorá voči nemu nebýva príliš žičlivá, bojí sa, celkom prirodzene, že s ním nebudú všetci súhlasiť a tak radšej nejde s kožou na trh.

Okrem toho býva zavalený hŕbou takých povinností, s akými sa bežný človek nedostáva do styku, neraz si privyrába nad rámec svojich školských povinností alebo jednoducho len pozerá, skade sa to naňho zajtra zosype, a preto radšej mlčí.

Nech už je to akokoľvek, výraznejších hlasov z radov učiteľov je dnes málo, akoby nám chýbala energia nadchýnať sa učiteľstvom a touto energiou napĺňať srdcia iných, možno budúcich záujemcov o toto povolanie a to napriek tomu, že sa v súvislosti s učiteľstvom stretávame s pojmami ako krásne či zmysluplné a často nehovoríme o povolaní, ale skôr o poslaní. Sme na periférii spoločenského diania a možno aj preto je potrebné o škole, či živote okolo nás písať. A to i napriek všetkým negatívnym pocitom, ktoré dnes prežívame.

Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.