Pani Učiteľka

„Sem sa posaďte! O chvíľu prídem.“ prikovala nás zástupkyňa na pohovku vo svojej kancelárii. Takú istú máme u nás doma v kuchyni, pomyslel som si akosi radostnejšie. Sedieť tak teraz na nej, doma, v kuchyni, za stolom si čítať knihu a popíjať čaj! Neisté pohľady spolužiakov ma vytrhli zo zamyslenia. Povzdychol som si, treba sa pripraviť na najhoršie…

„Dnešná hodina končí. Blíži sa polrok, veľa času nemáme. Kto si chce známku opraviť, nech sa nabudúce prihlási. Cez prestávku ho vyskúšam a uvidíme.“ prehovorila k nám naša učiteľka fyziky a zároveň zástupkyňa riaditeľa školy.

Siedmaci, fyzikárske uchá, učiteľka nová a k tomu aj náročná, nebolo ľahké nájsť odvahu známku si vylepšiť. Alebo pohoršiť? Hm, vyznaj sa v neznámom človeku! Hoci… Dodnes je našou susedou, býva v tom istom paneláku, kde aj moji rodičia, bežne ju stretávam v jeho okolí.

„Mal by som sa prihlásiť, jednotka by sa mi zišla.“ špekuloval spolužiak Igor, môj výborný priateľ. „Skúsim nahovoriť Fera, sám by som nešiel. A čo ty?“
„Ani nevrav! Mama mi otvorila žiacku a celý večer sa rozčuľovala, že budem mať trojku. Ja nemám na výber, ja sa prihlásiť musím, inak zo mňa zoderie kožu.“ vravím Igorovi celý nešťastný.

„Dobre, nahovoríme Fera a skúsime to spolu.“ dodal mi odvahy Igor.
„Len či sa to aj naučíme? Je toho veľa, nie všetkému rozumiem a ani chuti veľkej nemám.“ pochybujem o správnosti takéhoto rozhodnutia.
„Neboj sa, máme ešte týždeň, stihneme to. A teraz poďme za Ferom!“

A tak si tu teraz sedíme v chladnej kancelárii a čakáme na našu učiteľku, ktorá behá po škole s nejakými papiermi. Na hodine nemárnila čas skúšaním, museli sme sem prísť cez obedňajšiu prestávku. Konečne sa otvoria dvere. Učiteľka berie do rúk klasifikačný hárok, prisúva si k nám stoličku. Ocitám sa k nej najbližšie, v akútnej zóne ohrozenia. Cítim, ako mi smrteľné nebezpečenstvo zviera hrdlo, srdce pumpuje adrenalín do každého svalového vlákna, len vyskočiť a zmiznúť za dverami.

„Ty by si chcel akú známku?“ pýta sa Fera, ktorý je z nás podľa abecedy prvý.
„Dvojku.“ odpovedá Fero rozhodným hlasom.
„Dobre. Dám ti tri otázky. Ak budeš správne odpovedať, dostaneš dvojku.“
Fero súhlasil a po miernom potknutí sa si z miestnosti odnášal vytúženú dvojku. Igor chcel jednotku a bez jedinkého zaváhania nás rozradostený opustil. Zavrel dvere, ostali sme sami.

„No a ty? Akú známku by si rád?“ opýtala sa ma nakoniec.
„Dvojku.“ ozval som sa ledva počuteľným, od strachu priškrteným hlasom.
Pozrela do klasifikačného hárku.
„Dvojku? Veď ty predsa budeš mať dvojku!“ spýtavo sa na mňa pozrela.
„Tak jednotku!“ vyletelo zo mňa bleskurýchle, bez rozmyslu.
„Jednotku?“ ostro sa mi zadívala do očí. Až teraz som si uvedomil, aký som opovážlivý, priam bezočivý. Stŕpol som a začal sa v januári potiť.

Učiteľka zmĺkla, chvíľu porozmýšľala, dvihla zrak a prenikavo sa na mňa pozrela.
„V poriadku. Aj tebe dám tri otázky. Ak ich všetky správne zodpovieš, dám ti tú jednotku.“ súhlasila napokon.
Naradostený som nezaváhal ani pri jednej odpovedi a, čuduj sa svete, na vysvedčení som namiesto trojky domov niesol hrdú jednotku.

Odvtedy bola fyzika mojím najobľúbenejším predmetom, rád som si učebnice prezeral aj cez prázdniny a ak som sa ocitol u mamy v gymnaziálnom kabinete fyziky, ktorý mala v opatere, špekuloval som nad mnohými prístrojmi a pátral po účele ich zostrojenia. Roky som bol nadšeným čitateľom populárno-vedeckých publikácií o fyzike, ktoré som mal v dosahu buď v maminej knihovni alebo v okresnej knižnici, s kamarátom Ľubom sme zvádzali nadšené diskusie o sci-fi literatúre, čo nám napokon zostalo dodnes.

Hodiny tejto pani učiteľky ma zaujímali zo všetkého najviac. Pútavo a zrozumiteľne vysvetľovala a čo sa mi páčilo najväčšmi, brávala nás do fyzikálne, fyzikálneho laboratória, kde nám názorne predvádzala mnohé javy a občas sme si mohli vyskúšať aj nejaký ten pokus. Mala dômyselne pripravené demonštračné prostriedky. Mne sa najviac páčila sada, ktorú premietala cez spätný projektor priamo na filmové plátno. Dodnes si viem živo vybaviť demonštrácie mnohých fyzikálnych javov v kvapalinách alebo štúdium pôsobenia sily a jej využitia. V ôsmom ročníku vo fyzikálni pribudol elektronický tester s tlačiarničkami po stoloch. Nevyhýbala sa ani tejto novinke a podľa možností ju na testovanie žiakov aj využívala.

Dnes viem, že pripraviť pre žiakov hodinu tak, aby bola názorná a zrozumiteľná, je ťažké. O to obdivuhodnejšie je, že naša pani učiteľka to robila popri všetkom tom, čo musela stačiť robiť ako zástupkyňa riaditeľa na vtedy ešte jedinej krtíšskej škole, ktorá doslova praskala vo švíkoch…

Od tejto mojej pani učiteľky som dostal také základy, že som zo svojich poznatkov čerpal aj na gymnáziu. Zúčastňoval som sa fyzikálnych olympiád, raz sa mi dokonca podarilo dostať aj do jej krajského kola. Záujem o techniku ako takú ma priviedol aj k počítačom…

Čo všetko dokáže ovplyvniť jediné správne rozhodnutie!