Aká môže byť hodina informatiky bez elektrického prúdu? Nečakane nezabudnuteľná…
Hráme s Kanadou
Informatiku (kedysi predmet Práca s počítačom) vyučujem skoro 10 rokov. Za celý ten čas nepamätám, kedy prešiel školský rok bez výpadku elektriny.
Kedysi som na takú nečakanosť reagoval zmätene, nepripravene, pred žiakmi trápne. Dnes už s nadhľadom, profesionálne, využívajúc momentálne podmienky v tej-ktorej triede a ročníku. Robili sme už s počítačovými časopismi, ktoré má škola za malú sumu z remitendy, riešili zaujímavé logické úlohy, ktoré som si kedysi nazbieral, alebo sme sa len tak rozprávali – o technike, jej dopadoch na náš dnešný život, ale neraz aj na témy odťažité, ale zato žiakom bytostne blízke a zaujímavé, vždy s morálnym podtextom. To majú žiaci najradšej a asi to na školách chýba ako soľ, resp. školský psychológ. Ja to však tu a teraz nevyriešim, preto pokračujem…
Štvrtok, 17. máj 2012. Od rána zúri vonku psie počasie. Fúka vietor, ktorý pred obedom ešte zosilnel; je chladno, čo po horúcich dňoch v apríli a začiatkom mája padne síce dobre, ale skoro neprší, na čo nadáva u nás už skoro každý. Búrky nás vždy obchádzajú. Ak aj priletí skadesi ponad okolité kopce nejaký pomýlený oblak, stratí len pár kvapiek a letí preč.
Štvrtok je vôbec otrasný deň. Mám dozor nad žiakmi počas prestávok (prestávky teda zožral pes) a hodiny jednu za druhou. Celkový počet: 7. Niet minúty oddychu…
Na dovŕšenie tragédie po škole hneď skáčeme do auta a švihom do Krtíša na angličtinu. Doma sme najskôr o siedmej večer, v tomto suchu beriem vedrá a do tmy polievam. Kto to nezažil, nemôže pochopiť… Takto prešiel celý školský rok a dnes, keď toto píšem, sa nemám chuť za tým ani len obzrieť, plním však sľub svojim žiakom, že tento článok napíšem.
Žili sme vtedy nadšením z hokeja, ktoré však prežívali len poniektorí vytrvalci. Naši hokejisti už roky bojujú len o záchranu medzi elitou. Vlani, na hanbu, doma na Slovensku skončili dokonca až na 10. mieste! Teraz sme však po vydretých víťazstvách postúpili zo základnej skupiny medzi 8 najlepších a v ten štvrtok sa presne na obed hralo štvrťfinále s Kanadou – rozhodovalo sa, či budeme hrať o medaily!!!
Končil som hodinu s deviatačkami, keď tu zrazu BUM! A počítače sa stali nepotrebnými kusmi železa. Presne 10 minút pred zápasom…
Zbehol som na obed. Tam už moji ôsmaci počúvali rozhlas cez mobil a dookola na každého vykrikovali, že vedieme 1:0. To rozhýbalo môj záujem. O chvíľu mi zabehlo, keď zrevali GÓÓÓL na celú jedáleň a dobre sa tam neroztancovali. Bolo 2:0. Jedlo ma viac nezaujímalo. Nahádzal som ho do seba a bežal domov po rádio.
Zvyšok prestávky sa po chodbách tvorili hlúčiky pri tých, ktorí mali aký-taký prijímač a keď Kanaďania znížili na 2:1, napätie ešte viac narástlo.
Hráme s Kanadou
O 12.40 začala hodina so siedmačkami a zároveň odštartovala i druhá tretina. Už dopredu bolo jasné, že učebňa bude prázdna a ostaneme v triede, kde je výborný rádiový signál. Prekvapilo ma, že dievčatá chcú počúvať hokej, dokonca z rádia a keď som videl, ako ani nedýchali, keď sa pomyselní Kanaďania valili vo virtuálnych nájazdoch na našu bránu, neveril som vlastným očiam. Keď sme sa po mnohých minútach neubránili a Kanada vyrovnala, niektoré skoro plakali. A keď sme dostali ďalší gól a Kanaďania šli do vedenia, skoro omdlievali. To som v živote nezažil a doprial by som zažiť každému, koľko je v našich devách ohňa a krvi!
Keby som bol veriaci, povedal by som, že sme zvíťazili nad Kanadou a potom i nad Čechmi práve vďaka týmto dievčatám…
Odtrúbili koniec tretiny, vzápätí zazvonilo a ony odchádzali na angličtinu vymeniac sa s chlapcami. Veľmi chceli ostať, ale nemohli. Ďalšiu tretinu sme teda sledovali len s chlapcami. Napínavú a víťaznú. V nej sme dali dva góly a výsledkom 4:3 sme jedného z favoritov poslali domov. Na konci sme všetci skoro tancovali, prekrikovali sa a už dopredu tipovali, ktorú medailu asi tak získame.
Poznámky
1. Prúd zapli presne desať minút po zápase, čosi pred pol treťou. Žeby ktosi?…
2. Fotografie som robil až na druhý deň, keď som dievčatá poprosil o zvečnenie týchto vzrušujúcich, a tak pekne spolu prežitých okamihov…
3. Naši hokejisti skončili nakoniec druhí. Zhodou okolností bol posledný týždeň na našej škole Jerguš Bača, asistent trénera Vladimíra Vůjtka, ktorý potvrdil, že sila nášho mužstva sa prejavila aj vďaka trénerovi, ktorý nám vyhovoval viac ako mentálne cudzí Glen Hanlon. Ale po minulé roky bolo počuť aj hlasy, že naši nehrajú tak, ako treba aj preto, aby si mohli zahrať za morom v NHL…
4. Keď som po finále s Ruskom hľadal pre žiakov na priblíženie týchto chvíľ nejaké videozáznamy z hokeja s Kanadou, Čechmi a Rusmi, na zápas s Rusmi smeroval vtedy len jediný posmievačný videozáznam z českej strany: Jak si Rusové se Slováky lehce zatrénovali… Pane Bože, jak jsme mohli tohle neporazit. Veľmi som sa mu potešil. To si zase musí ktosi čosi kompenzovať… A keď to nejde v zápase face to face, dá sa to aj od chrbta…
5. Najkrajší pocit bol po zápase s Rusmi – na stupňoch víťazov 3 bielo-modro-červené slovanské zástavy. Pekne to napísal pod to posmievačné video jeden Rus:
Три славянских флага на вершине, что еще нужно!? Поздравляю чехов, словаков. Уважение из России. Кто согласен палец вверх.
Preklad – Tri slovanské zástavy na vrchole, čo chcete viac? Pozdravujem Čechov, Slovákov. Úctivý pozdrav z Ruska. Kto súhlasí, palec hore.
6. Pár odkazov:
Zostrih zápasu s Kanadou z vysielania STV a krátky komentár TVJOJ.
Zostrih štvťfinálového zápasu s Čechmi.
Výsledky našich hokejistov na MS 2012.
Finále s Ruskom bolo najsledovanejším programom v histórii Slovenskej televízie.
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.