Vo vyspelých krajinách neskolaudujú budovu, ktorá nemá inštalovanú rozvodovú káblovú sieť s možnosťou pripojenia počítača na internet. Údajne každá miestnosť musí mať aspoň jednu zásuvku. Ja som si to spravil doma „po domácky“…
Teraz pracujem už asi pol roka na novom počítači, čím sa vyriešil môj problém so zastaralým počítačom, ktorý ma brzdil hlavne svojím procesorom (AMD 500 MHz), na pripojenie na internet však plne postačuje a softvérovo je slušne vybavený. Čo s ním? Predať ho je nezmysel, dve-tri tisícky nám výraznejšie neprilepšia a hodnota prístroja, tá, ktorá sa nemeria peniazmi, je neporovnateľne vyššia. A je tu aj môj synátor, ktorý využíva na počítači kadejaké vzdelávacie programy, kreslí si, alebo si jednoducho pozerá rozprávky a moja drahá polovička, ktorá si rada potrkoce cez Skype, alebo zháňa recepty, či niečo o bábätkách. Aj švagor, keď občas dobehne z Čiech, by si rád pripojil notebook… V neposlednom rade je tu problém s mojím časom a chuťou pracovať hlavne večer. Ale ako, keď v detskej izbe spí môj práve spomínaný synátor?
Dlhšie som už neváhal. Prevŕtal som steny a sieťový kábel rozťahal po celom byte okrem kuchyne, WC a kúpelne. Nad kúpelňou som chvíľu váhal, ale predsa len, počítač je elektrické zariadenie, a tak som od predstavy surfovania na nete v pohodlí horúceho kúpeľa s karlovarskou soľou rýchlo upustil. Na WC tiež netrávim veľa času a kuchyňa je miestom, kde niet miesta na takéto hračičky. Krimplovacími kliešťami som porobil koncovky a bežal do nábytku kúpiť stolík do obývačky a nadeň policu. Trochu bol problém so šírkou stola, lebo za dverami, kam ho dáme, je len 70-centimetrový priestor, ale po dlhšom pátraní nás Poliaci nesklamali a zohnali sme, čo bolo treba.
Keďže už dávnejšie sme s manželkou rozmýšľali nad holou stenou v tejto izbe, dokúpili sme ďalšie police. Keď som sa už takto rozbehol, navrhol som žene dozariadiť byt nakúpením nábytku aj do spálne…
Ale dosť o nábytku. Cez Vianoce som teda na stôl vyhodil obidva monitory, pod stôl šupol počítače a káble zapojil do switcha. O pol hodinku som ich už mal prepojené. Vidia sa navzájom, nazdieľal som nejaké priečinky, tlačiareň i skener s kamerou. Teraz je v podstate jedno, či sú tieto zariadania fyzicky pripojené na jeden alebo druhý počítač. Pracuje to bezchybne…
Starý počítač som zatiaľ odpojil. V sieti je identifikovaný ako otecko, lebo je skutočným oteckom väčšiny počítačov na Hrušove a ja zatiaľ pracujem na syncekovi. Žena sa smeje, že tu budeme mať počítačovú učebňu, ale ja sa už neviem dočkať stolíka s policami… Cez deň ma nik nebude rušiť v zadnej izbe a večer v obývačke, ak len nebudú dávať niečo v televízii. Ale aj na to už mám riešenie – namiesto hádok o priority v našej domácnosti si kúpim „hlucháče“, t.j. chrániče na uši a nech sa v telke hoci obhadzujú granátmi…
Ostávalo mi ešte rozhodnúť sa, kam dať ktorý počítač. Syncek ostane v detskej izbe a otecko pôjde do obývačky, kde mi na písanie webstránok bude úplne stačiť. Tlačiareň a skener taktiež prischnú syncekovi, keďže v detskej izbe máme na to špeciálnu nábytkovú stenu, ktorú mi kedysi podľa môjho nákresu veľmi kvalitne spravil náš sused živiaci sa práve výrobou nábytku.
Naozaj pekné vykročenie do nového roku 2009.
Je nám ľúto, ale formulár pre pridávanie komentárov je momentálne uzatvorený.